Krátky pohľad do histórie

 

Spišská Kapitula alebo, ako sa odpradávna nazýva, Mons Sancti Martini sa nachádza na severovýchodnom Slovensku v mestečku Spišské Podhradie, ktoré leží blízko starobylej Levoče smerom na východ. Spišská Kapitula bola cirkevným strediskom azda od čias Veľkej Moravy. Koncom 12. storočia tu bolo založené Spišské prepošstvo, podriadené ostrihomskému arcibiskupovi. Pri prepošstve vznikla aj kapitula. Mala kanonika lektora a kanonika kantora. Ich povinnosťou bolo aj vyučovať budúcich kňazov. Takže tu bola už v 13. storočí kapitulská škola, ktorá vychovávala klerikov. Keď neskôr vznikli univerzity, klerici zo Spiša študovali aj na nich, najmä na univerzite v Krakowe, vo Viedni, v Prahe a inde.

V roku 1776 vzniklo Spišské biskupstvo. Spišskí biskupi sa odpočiatku snažili v Spišskej Kapitule zriadiť seminár. Jeho budova sa postavila v rokoch 1810 až 1815. Dňa 12.10.1815 sa otvorili brány prvého seminára na Spiši. Okrem seminára sa tu v rokoch 1819 otvoril aj ústav pre výchovu učiteľov – kantorov.

Komunistická diktatúra po roku 1948 začala rušiť semináre na Slovensku. V polovici roku 1950 bol poštátnený aj seminár v Spišskej Kapitule. V jeho budove bola najprv zriadená škola pre vojenskú dychovú hudbu pre celú ČSR, potom v nej vojsko umiestnilo útvar Vnútorná stráž a nakoniec ministerstvo vnútra zriadilo školu pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti. V budove bývalého učiteľského ústavu bol celoštátny policajný archív. Cirkev 27.1.1990 obe budovy získala späť do svojho vlastníctva. V tom roku sa spustnutá budova seminára opravila a 3.10.1990 sa Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka otvoril pre bohoslovcov troch diecéz: spišskej, košickej a rožňavskej.

Obnovený spišský seminár dostal pomenovanie podľa Mons. Jána Vojtaššáka, posledného zosnulého spišského biskupa, ktorý si veľa vytrpel už ako starec v ťažkých väzniciach v rokoch komunistickej vlády v bývalom Československu. V súčasnosti sa s Božím sluhom biskupom Jánom Vojtaššákom už vedie proces blahorečenia.

V budovách obnoveného seminára na Spiši sa od roku 1991 koncom leta konajú každoročne aj Sympóziá kánonického práva.

Pri zrode týchto sympózií nestála, ako by azda niekto čakal, početná a vzdelaná skupina kánonistov. Práve naopak. Počas štyridsiatich dvoch rokov od februára 1948 do roku 1990, kedy sa v bývalom Československu dostali k moci komunisti, nebol na Slovensku ani jeden kňaz, ktorý by získal  akademické stupne z kánonického práva. Režim nedovolil kňazom ísť na štúdiá do zahraničia. Akýkoľvek kontakt kňaza so zahraničím sa považoval za nepriateľský čin voči štátu, za marenie štátneho dozoru nad cirkvami a spôsobil, že sa kňazovi odobral štátny súhlas k vykonávaniu duchovnej činnosti. Takýto kňaz nemohol vlastne účinkovať v duchovnej službe a musel mať nejaké civilné zamestnanie.

Nebolo možné ani zo zahraničia importovať teologickú ani kánonickú literatúru, ktorá by mohla prispieť ku vzdelaniu v kánonickom práve. Štátna bezpečnosť takéto knihy vyhľadávala a zhabala, ba prísne trestala aj tých, ktorí takéto knihy tajne do Československa prenášali.

Je jasné, že v takejto situácii a následkom agresie štátu voči Cirkvi kleslo aj právne vedomie u kňazov. Robili, čo sa im videlo správne v daných okolnostiach. Niekedy pritom nerešpektovali predpisy kánonického práva, ktoré ani veľmi nepoznali, najmä keď začal platiť nový Kódex 1983. Nemožno sa tomu diviť, lebo komunistická vláda bezočivo šliapala po základných ľudských právach a dovolila si napr. 13.4.1950 jednoducho zrušiť Cirkev „sui iuris“ byzansko–slovenského rítu (gréckokatolícku Cirkev na Slovensku) a jej majetky prideliť Cirkvi pravoslávnej.

Boli aj Slováci experti v kánonickom práve, ale tí žili a pracovali v zahraničí a nemohli Slovensko ani navštíviť. Najznámejší z nich sú kardinál Jozef Tomko a Mons. Daniel Faltin.

Ešte horšie bolo to, že niektoré diecézy na Slovensku nemali počas mnohých rokov svojho biskupa. V sedemdesiatych rokoch bola jeden čas situácia, že na Slovensku nebol ani jeden biskup a diakonské a kňazské svätenia prišli kandidátom udeliť biskupi z Čiech a Moravy – Mons. Jozef Hlouch a kardinál Štefan Trochta. Na konci roka 1989 nemali svojho biskupa Nitra, Košice, Rožňava a Prešov.

„Päťdesiate roky mali za následok aj sťaženie, ba zablokovanie kontaktu diecéz so Svätou Stolicou. Pokusy o tieto styky sa hodnotili ako špionáž. Činnosť diecéznych súdov však navodila niekedy situácie, že sa bolo treba obrátiť na III. inštanciu do Ríma. Dr. Jozef Karol Matocha, olomoucký arcibiskup sa 26.10.1950 obrátil na Štátny sekretariát Jeho Svätosti s otázkou: Či možno na základe špeciálnych fakúlt, ktoré dostali ordinári Československa od Apoštolskej Stolice, zriadiť Tribunál III. inštancie? – Štátny sekretariát Jeho Svätosti odpovedal 31.12.1950 – teda veľmi rýchlo – listom, ktorý podpísal kardinál Dominik Tardini. Informoval v ňom arcibiskupa Dr. J. K. Matochu, že osobne predostrel Svätému otcovi jeho žiadosť o ustanovenie jediného tribunálu III. inštancie pre všetky diecézy Československa, kým trvajú terajšie okolnosti. 

 

Svätý otec láskavo súhlasil a zriadením tohto tribunálu poveril arcibiskupa 

Dr. J. K. Matochu. Jemu aj podriadil činnosť tribunálu. Tribunál teda bol zriadený, ale ukázala sa potreba menovať do tohoto tribunálu aj zástupcov slovenských diecéz, ktorí by riešili kauzy maďarské, českým sudcom jazykovo neprístupné, a tiež slovenské prípady. Slovenskí ordinári jednomyseľne súhlasili, a tak po získaní súhlasu Československej republiky (31.5.1954, N.6.357/54–II/4) 

Dr. Jozef Karol Matocha 11.7.1954 rozšíril tribunál III. inštancie v Olomouci o sudcov zo slovenských diecéz. Jedného ustanovil za viceoficiála a menoval aj notára, obhajcu zväzku a promótora spravodlivosti“.

Personálna situácia v diecéznych súdoch bola obzvlášť nepriaznivá. Sudcovské zbory boli prestárnuté a mladí kňazi neboli ani teoreticky, ani prakticky pripravení prevziať ich náročnú úlohu.

Koncom osemdesiatych rokov mali všetky diecézy na Slovensku, okrem prešovskej, svoj diecézny tribunál. Ale ukazovala sa naliehavá potreba školenia členov týchto tribunálov, lebo ich postupy pri riešení manželských káuz boli niekedy veľmi svojské. Spôsobila to skutočnosť, že ich členovia sa počas štyridsiatich rokov nemali možnosť kánonicky vzdelávať, ba ani sa navzájom stretávať a tak si vymeniť poznatky a skúsenosti, opraviť prípadné chyby 

a omyly, čo sa týkalo vedenia najmä manželských procesov.

Okrem toho sa mnoho rokov čakalo na to, aby súd trnavského metropolitu začal fungovať ako odvolacia inštancia pre súdy sufragánnych biskupov.

Apoštolskou konštitúciou Qui Divino z 30. 12. 1977 pápež Pavol VI. totiž povýšil Trnavskú Apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla, čím vlastne zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu, lebo trnavskému metropolitovi podliehali ako sufragánne všetky latinské diecézy na Slovensku.

Hľadanie spôsobu ako školiť cirkevných sudcov, ako aj príležitosť erigovania Trnavského metropolitného súdu stáli pri zrode myšlienky usporiadať v Spišskej Kapitule sympózium kánonického práva.

 

 

1. Sympózium cirkevného práva

Spišské Podhradie – Spišská Kapitula 17.–20. 9. 1991

 

Usporiadateľom tohto sympózia bol Metropolitný cirkevný súd v Trnave. Tento 9.6.1991 poslal všetkým diecéznym súdom na Slovensku oznámenie o usporiadaní sympózia a aj jeho program. V oznámení sa píše, že cieľom tohto sympózia je erigovanie Metropolitného cirkevného súdu II. inštancie pre celé Slovensko, ktoré má vykonať sekretár Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry v Ríme biskup Mons. Zenon Grocholewski. Ďalej sa hovorí o prednáškach, ktoré boli zverené hosťom z Ríma Mons. Zenonovi Grocholewskému a Mons. Danielovi Faltinovi, audítorovi Rímskej Roty. V rámci diskusií mal vystúpiť pomocný trnavský biskup Mons. Vladimír Filo a hosť z Ríma Mons. Jozef Medový.

Takáto akcia sa musela dopredu dobre pripraviť. 

Nemožno na tomto mieste nespomenúť, že prvý podnet k takejto forme pomoci ústredných vatikánskych dikastérií partikulárnym cirkvám východného bloku dal Svätý otec Ján Pavol II., keď pri stretnutí s členmi Rímskej Roty 28.1.1991 položil jej dekanovi otázku: „Čo robí Rota pre pomoc cirkevným súdom v postkomunistických štátoch stredovýchodnej Európy?“. Potom na osobnej audiencii prítomných povzbudil, aby v zmysle čl. 126. Apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus z 28.6.1988, ako aj kán. 1444 CIC Rímska Rota ochotne vychádzala v ústrety a všemožne pomáhala tým cirkevným súdom, ktoré požiadajú o pomoc. Tieto slová si dobre zapamätal a vďačne ich prijal za svoje Mons. Daniel Faltin. Treba povedať, že bol dušou sympózií. V počiatočných ročníkoch vyberal aj prednášateľov a určoval im témy prednášok. Veľa radil a pomáhal najmä pri príprave 1. Sympózia v roku 1991.

Jeho neviditeľnú prítomnosť jasne cítiť v liste, ktorým sa trnavský súdny vikár František Truc 11.3.1991 obrátil na dekana Rímskej Roty Mons. Ernesta Fiore s prosbou o pomoc pri školení pracovníkov cirkevných súdov. 

 

 

 

 

 

Tu je jeho text: 

 

Tribunal  Archidiocesanum  TIrnaviense

 

Trnava, die 11 Martii 1991

 

Illustrissime ac Reverendissime Domine!

 

Ego infrascriptus Franciscus Truc, vicarius iudicialis Tribunalis Metropolitani Tirnaviensis in Slovacia, nomine proprio atque omnium vicariorum nostrarum dioecesium, cum nunc plus quam per quadraginta annos persecutionis in nostra patria impossibile fuerit cum Sede Apostolica communicare, necessitate  compulsi ad studia iuris canonici magis magisque provehenda proximo  mense Septembris currentis anni ad studium iuris canonici symposium promovere cupimus. Hanc ob rationem enixe Excellentiam Tuam Reverendissimam petimus, ut nobis in adiutorium benigne mittere digneris Il-mum et Rev-mum Dominum Danielem FALTIN, Praefatum Auditorem huius Apostolici Rotae Romanae Tribunalis, ita ut nos de doctrina atque progressu iurisprudentiae informet ac edoceat.

Libenter utor hac occasione me omni quo par est obsequio profitendi

Excellentiae Tuae Rev-mae addictissimus in Domino

 

Franciscus Truc

           vicarius iudicialis

 

A Sua Eccelenza Rev-ma

Mons. Ernesto FIORE,

Decano del Tribunale della 

Rota Romana,

Piazza della Cancelleria 1

00178 ROMA

 

Uvedieme aj odpoveď dekana Rímskej Roty, ktorá nedala na seba dlho čakať: 

 

Tel. (06) 698-5441, Fax (06) 698-4642

000186 Roma, P. za della Cancelleria 1

Romae, die 16 aprilis 1991

Not. 509

Excellentissime Domine,

Receptis litteris Excellentiae Tuae Reverendissimae diei 11 martii  1991 Tibi auxilium petenti Rev. mi Patris Domini Danielis Faltin, huius Apostolici Tribunalis Praelati Auditoris, libentissime satisfacio.

De Tua petitione praefatum Praelatum Auditorem, sana canonica scientia et iurisprudentia pollentem, certiorem iam feci eidemque litteras Tui Vicarii iudicialis tradidi.

Cum e tenore art. 126 Constititionis Apostolicae „Pastor Bonus“ Rotae Romanae Tribunal „unitati iurisprudentiae consulit et, per proprias sententias, tribunalibus auxilio est“, exoptamus ut Vestra Tribunalia quoque, tempestate iam dimissa atque novis felicioribus condicionibus exstantibus, rationem cum nostro Apostolico Tribunali denuo prospereque habeant.

Hanc occasionem nanctus omnia Tibi fausta adprecans omni quo par est obsequio

          Excellentiae Tuae Reverendissimae me

                                                                    profiteor addictissimum

                                                                           Ernestum Fiore

                                                                              Decanum

Excellentissimo Domino

Domino Ján Sokol

Archiepiscopo Tirnaviensi

Svätoplukova 3

917 66 TRNAVA

 

Dovolím si ešte odcitovať list, ktorý František Truc poslal Mons. Zenonovi Grocholewskému a to hlavne pre posledný odstavec, ktorý sa v priebehu ďalších rokov priam prorocky splnil do poslednej litery.

Excellentissime Domine,

infrascriptus Franciscus Truc, vicarius iudicialis Tribunalis Metropolitani Tirnaviensis in Slovacia, concedit sibi etiam scriptotenus Excellentiam Tuam invitare ad symposium iuris ecclesiastici quod locum habuerit in Spišská Kapitula etquidem diebus 17.–20. Septembris 1991.

Hac occasione nisus una Excellentia Tua Reverendissima rogatur ut praelectionem etquidem De Institutione ac missione Tribunalium in Ecclesia in genere et sub peculiari aspectu etiam in specie habere digneris.

Viva spe fultus Tua praesentia actuali affert fructum desiderabilem in nostra vita ecclesiastico-iuridica Deo optimo dispensante.

Hac occasione usus me addictissimum profiteor

Franciscus Truc

vicarius iudicialis

Exc. Zenon G r o c h o l e w s k i,

Segretario del Supremo Tribunale della Signatura Apostolica,

P–za della Cancelleria 1

00186 ROMA

V Mons. Zenonovi Grocholewskom účastníci sympózií kánonického práva na Spiši dostali najvzdelanejšieho a najvynikajúcejšieho učiteľa a radcu 

a okrem toho tiež úprimného a verného priateľa, ozaj Deo Optimo dispensante!

 

 

Štruktúra programu 1. sympózia bola stanovená tak šťastlivo, že sa zachovala prakticky vo všetkých desiatich ročníkoch. Ťažisko prednášok 

a diskusií bolo v prvých troch dňoch teda v utorok, stredu a štvrtok. Piatok bol venovaný záverečnej diskusii a návrhom na ďalšie sympózium.

Sympózium bolo poznačené aj účasťou slovenských biskupov, ktorí boli hlavnými celebrantami pri koncelebrovaných svätých omšiach za prítomnosti všetkých účastníkov v spišskej katedrále sv. Martina, pri ktorých predniesli aj homílie. Náukovým sesiám predsedal trnavský metropolita.

Prvý deň sympózia mal úvodný a trochu slávnostný charakter. 

Sympózium otvoril Mons. Ján Sokol, arcibiskup–metropolita. S veľkým porozumením boli vypočuté po latinsky prednesené pozdravné slová Mons. Zenona Grocholewského. Sympózium pozdravil telegramom Svätý otec Ján Pavol II. Účastníkom prejavil svoju náklonnosť a povzbudenie a pripojil svoje požehnanie.  

 

Excellentissimo Domino

Ján SOKOL

Archiepiscopo Tirnaviensi

Svätoplukova 3

917 66 TRNAVA

Celebrandosi nel seminario di Spis importante simposio su alcune questioni attuali del diritto canonico Sommo Pontefice rivolgendo beneaugurante pensiero esprime vivo compiacimento per opportuna iniziativa e mentre formula voti che assise contribuisca ad approfondire conoscenza e stimolare attuazione ordinamento giuridico ecclesiale nello spirito nel Concilio Vaticano II invia ad eccmi presuli organizzatori illustri relatori et partecipanti tutti implorata benedizione apostolica pegno copiosi doni celesti cardinale Angelo Sodano, Segretario di Stato di Sua Santità.

 

 

Pozdravné telegramy účastníkom poslali: kardinál Jozef Tomko, Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, arcibiskup Ernesto Fiore, dekan Rímskej Roty, ako aj Veľvyslanectvo Česko–Slovenskej federatívnej republiky pri Svätej Stolici.

Hlavným aktom dopoludnia bolo erigovanie Trnavského metropolitného súdu sekretárom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry Mons. Zenonom Grocholewským.

Popoludní si účastníci sympózia prezreli starobylú Levoču s chrámom 

sv. Jakuba. Na radnici ich prijal primátor Ing. Jozef Biss a predstavitelia mesta.

V druhý deň sympózia odznela hlavná prednáška Mons. Zenona Grocholewského prednesená po latinsky „na tému De ordinatione ac munere tribunalis in Ecclesia ratione habita iustitiae administrativae (O zriadení 

a úlohe tribunálov v Cirkvi s prihliadnutím na administratívnu spravodlivosť). Keď vysvetlil rozdiel medzi riadnou a administratívnou spravodlivosťou, rozdelil prednášku na tri časti: 

A., Riadne tribunály v Cirkvi (v miestnych cirkvách a v Rímskej kúrii, berúc do úvahy aj výnimočné situácie). Dotkol sa aj otázky, že od pracovníkov tribunálov sa vyžadujú akademické tituly, problému advokátov a tiež kompetencie tribunálov pre najväčšiu časť súdnych dôkazov.

B., Administratívna spravodlivosť v širšom slova zmysle: najprv zdôraznil dôležitosť kánonov, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé administratívne úkony, potom predstavil jednotlivé procedurálne stupne (úsilie o pokojné zakončenie kontroverzie, nové uvedenie sporu, hierarchický rekurz na Apoštolskú Signatúru).

C., Teologicko–pastorálne poslanie tribunálov a administrácia v Cirkvi. V závere zdôraznil, že adekvátna príprava sudcov, iných pracovníkov tribunálu a tiež advokátov je veľmi dôležitá“.

Po prednáške bola živá diskusia.

Popoludní bola prehliadka nového kostola vo Svite a gotického kostola 

sv. Juraja v Spišskej Sobote.

Tretí deň bol vyhradený hlavnej prednáške Mons. Daniela Faltina Sporový proces s osobitným zreteľom na kauzy manželskej nulity. Prednáška bola veľmi široká. Autor zdôraznil odlišnosť nového Kódexu od starého a podčiarkol personalistickú hodnotu manželstva podľa náuky Druhého vatikánskeho koncilu a magistéria. Následne vo svetle jurisprudencie vysvetľoval hlavne tieto dôvody nulity:                   

 – „Vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku a neschopnosť prijať podstatné povinnosti manželstva. Tu poukázal tiež na príčiny krízy manželstva v dnešnom svete, ktoré toľkokrát spôsobujú, že osoba je neschopná uzavrieť platné manželstvo. Zároveň podotkol, že sudca musí mať vždy na zreteli zdravé princípy kresťanskej antropológie.

– Omyl, týkajúci sa vlastnosti osoby, chápaný prvorado a priamo. 

– Podvod, urobený za účelom obdržania súhlasu.

– Násilie a veľký strach“.

Popoludní v rámci diskusie predniesol svoj príspevok Mons. Jozef Medový. Týkal sa Špeciálnych procesov. Prednášateľ nakrátko spomenul špeciálne procesy a sústredil sa na procesy beatifikačné a kanonizačné. „Živým a jasným spôsobom opísal procedúru a problémy, ktoré sú s týmito procesmi spojené. Zastavoval sa predovšetkým pri praktických aspektoch“.

Piatok bol posledným dňom prvého sympózia.

V rámci diskusie predniesol Mons. Vladimír Filo – pomocný biskup 

a súdny vikár Trnavského metropolitného súdu prednášku na tému Prirodzené podmienky manželského súhlasu podľa kán. 1095. Zdôraznil centrálne postavenie súhlasu v otázke platnosti manželstva. S tým súvisí aj požiadavka prirodzenej a právnej spôsobilosti stránok k uzavretiu manželstva. 

Pozitívnym spôsobom vyložil tri druhy okolností, ktoré majú ex natura vplyv na schopnosť stránky uzavrieť manželstvo

–   dostatočné užívanie rozumu,

rozoznávací úsudok ohľadne podstatných manželských práv 

a povinností,

schopnosť prijať podstatné manželské záväzky.

„Dominantným elementom sympózia boli dlhé diskusie alebo lepšie povedané početné otázky, ktorými sa účastníci obracali na prednášateľov, hlavne na prvých dvoch (Mons. Faltin a biskup Mons. Z. Grocholewski). Na otázky, ktoré sa dotýkali manželského práva, dával odpovede Mons. Daniel Faltin, na tie, ktoré sa zase dotýkali súdnych štruktúr Cirkvi a procesného práva, dával odpoveď sekretár Apoštolskej Signatúry. Otázok bolo toľko, že napriek veľkému časovému priestoru, ktorý bol na to vyhradený, nebolo možné na všetky zodpovedať. Išlo predovšetkým o praktické problémy, s ktorými sa pracovníci Tribunálov často stretávajú“.

Účastníkmi sympózia boli väčšinou kňazi – pracovníci diecéznych súdov zo Slovenska, ale boli tu aj zástupcovia cirkevných súdov z Čiech a Moravy 

a niekoľkí laici. Počet účastníkov bol okolo stodesať.

O sympóziu verejnosť na Slovensku informovali aj tlač, rádio a televízia. V posledný deň bola prítomná aj zástupkyňa Ministerstva kultúry.

Prítomní účastníci boli s priebehom a obsahom sympózia priam nadšení. Hlboko si uvedomili potrebu ďalšieho vzdelávania sa na poli vykonávania spravodlivosti v Cirkvi, preto sa uzhodli na tom, že tieto sympózia budú ďalej pokračovať.

Ich hlad po dostupných informáciách z oblasti manželského a procesného práva mal čiastočne nasýtiť zborník s prednáškami a odpoveďami na otázky, ktoré na sympóziu odzneli. Tento zborník o rok naozaj vyšiel v náklade päťtisíc kusov. Vydala ho Rímskokatolícka Cyrilo–metodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. 

Bol prvým svetielkom na ceste upevňovania práva a jeho vovádzania do života Cirkvi na Slovensku, v Čechách i na Morave.

Povinnosti hostiteľa zvládol seminár na Spiši vynikajúco vďaka organizačným schopnostiam rektora Mons. Jozefa Jaraba a obetavosti jeho spolupracovníkov.

 

2. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 9.–12.9.1992

 

Aj toto sympózium usporiadal Trnavský metropolitný súd za pomoci Mons. Daniela Faltina v spolupráci so seminárom biskupa Jána Vojtaššáka na Spiši. V názve sympózia sa označenie „cirkevného“ zamenilo za „kánonického“ práva.

  Zmena bola aj v určení dní sympózia. Nezačalo sa v utorok (ako prvé), ale v stredu a skončilo sa v piatok večer.

Sympózium otvoril v stredu o 10.00 hod. arcibiskup Mons. Ján Sokol. Odzneli pozdravy spišského biskupa Mons. Františka Tondru, predsedu Biskupskej konferencie Česko–Slovenskej federatívnej republiky a Mons. Zenona Grocholewského po latinsky. Tajomník Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry poďakoval za opätovné pozvanie na sympózium. Spomenul návštevu česko–slovenských biskupov v Ríme ad limina a ocenil aktivity, ktoré sa za rok vykonali pri vovádzaní  nariadení Kódexu kánonického práva do života Cirkvi na Slovensku. Zhromaždeniu poslal telegram aj pán Egon Arnold z Veľvyslanectva Česko–Slovenskej federatívnej republiky pri Svätej Stolici.

Hneď po pozdravoch bol erigovaný cirkevný súd Prešovskej eparchie. Sekretár Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry Mons. Zenon Grocholewski udelil dišpenz od zákonom požadovaných akademických titulov kandidátom, ktorí ich nedosiahli. Následne biskupom menovaní členovia súdu zložili vyznanie viery a prísahu vernosti.

Prvú prednášku De periodo initiali seu introductorio processus in causis nullitatis matrimonii (Úvodná fáza procesu v kauzách manželskej nulity) predniesol o 11.00 hod. Mons. Zenon Grocholewski po latinsky. Možno ju zhrnúť do nasledovných bodov: a) žaloba, jej prijatie alebo zamietnutie, b) predvolanie druhej zainteresovanej stránky a obhajcu zväzku, c) stanovenie sporu. Prednášateľ podčiarkol, že úvodná fáza procesu je dôležitá i keď je pomerne málo kánonov, ktoré sa na ňu vzťahujú. Lebo naozaj v tejto fáze sa vytvára v istom zmysle základ, aby nasledujúce fázy (teda dôkazová, diskusná a rozhodovacia) prebiehali usporiadane a účinne. Nedostatky v konštrukcii tohto základu ľahko môžu zničiť celú stavbu procesu.

V popoludňajších hodinách sa účastníci autobusmi odobrali na blízke mariánske pútnické miesto na Mariánsku horu v Levoči. Tam bola koncelebrovaná svätá omša a po nej nasledovalo prijatie na levočskej radnici primátorom a zástupcami mesta.

V druhý deň sympózia – štvrtok doobedu – odznela prednáška trnavského súdneho vikára Mons. Vladimíra Filu na tému Prerokúvanie káuz na druhej inštancii. Bola po slovensky. Spomenul „a) prechod kauzy z tribunálu prvej inštancie na inštanciu apelácie z úradu, alebo sledujúc odvolanie sa so zvláštnym dôrazom na vyhlásenie Apoštolskej Signatúry z 3.6.1989 ohľadom kompetencie tribunálu po negatívnom rozsudku na prvom stupni; b) riešenie kauzy potvrdzujúcim dekrétom alebo riadnym pokračovaním na druhej inštancii“.

Po prednáške viceoficiál trnavského tribunálu František Truc hovoril 

o aktivite Trnavského metropolitného súdu, pričom spomenul niektoré ťažkosti a problémy.

Popoludní odzneli dve prednášky.

Mons. Peter Holec, kňaz košickej diecézy a sudca trnavského súdu predniesol príspevok Riadna a mimoriadna kánonická forma manželstva podľa platného CIC. „Keď upresnil pojmy, hovoril:

o riadnej forme, pristaviac sa hlavne pri problémoch asistencie z poverenia Cirkvi (pojem, podmienky platnej a dovolenej asistencie, delegovanie, subdelegovanie) a dotkol sa tiež otázky svedkov,

o mimoriadnej forme (o okolnostiach, v ktorých môže byť praktizovaná 

a tiež o spôsobe prevedenia),

o osobách, pre ktoré je kánonická forma záväzná, so zvláštnym zreteľom na «formálny akt» kánonu 1117 a o dišpenze od kánonickej formy“.

Druhú prednášku Kánonická forma manželstva podľa CCEO predniesol Dr. Vladimír Poláček, súdny vikár z Prešova (Prešovská eparchia). „Sústredil sa na zvláštnosti východného kánonického práva v tejto matérii (nemožnosť delegovať diakona, teda ešte menej laika požehnať manželstvo, obmedzenia pri dišpenzácii od kánonickej formy, neprípustnosť uzavrieť manželstvo prostredníctvom zástupcu, atď.), podčiarkol rozdiely a podobnosti (viac tie prvé) s latinským Kódexom, pričom poukázal aj na teologický základ rozdielov. Záverom krátko spomenul nevyhnutnosť delegácie v prípade manželstva katolíkov východného obradu pred kňazom latinského rítu, čo je problém, ktorý sa zvlášť pociťuje na východnom Slovensku“.

V závere dňa súdny vikár z Košíc Mons. Dr. Anton Harčar v krátkom vstupe hovoril o Dušpastierskej starostlivosti o rozvrátené manželstvá. V tejto otázke navrhoval jednotný postup vo všetkých diecézach na Slovensku.

Posledný deň – piatok Dr. Štefan Ujhelyi z prešovskej eparchie prečítal krátku prednášku Miešané manželstvá podľa CCEO. „Predstavil matériu tým spôsobom, že ju porovnal s príslušnou matériou latinskej Cirkvi a spomenul tiež predchádzajúcu východnú legislatívu. Záverom poukázal na dôvody zákazu miešaných manželstiev a na nebezpečenstvá, ktoré sú s tým spojené“.

1.7.1992 v Slovenskej republike vošiel do platnosti zákon č. 234/92 

o manželstve. Pripomienky k zákonu č. 234/92 predniesol advokát Dr. Leonard Gašaj. „Po krátkom opise histórie manželskej legislatívy na území Českej 

a Slovenskej federatívnej republiky, predstavil aktuálny zákon, ktorý uznáva medziiným aj to, že kánonické manželstvo má dôsledky v civilnom práve. Napriek istým pozitívnym elementom prednášateľ zaujal kritický postoj, pretože, podľa neho, je príliš poznačený mentalitou predchádzajúcej socialistickej legislatívy a nerešpektuje v dostatočnej miere právo na život a náboženské manželstvo. Aj Mons. Daniel Faltin zaujal k tomuto zákonu kritický postoj a predniesol aj niekoľko kritických poznámok na adresu novej Slovenskej ústavy.“

Poslednú prednášku sympózia, ktorú pripravil Mons. Jozef Zlatňanský – Slovák – podsekretár Kongregácie pre náuku viery, predniesol pre jeho neprítomnosť jeden z účastníkov. Bola na tému Rozviazanie manželstva in favorem fidei. 

„Po úvodných poznámkach o nerozlučiteľnosti manželstva, ktoré bolo uznané a zavŕšené a o možnosti rozlúčenia iných typov manželstiev, Zlatňanský predstavil najprv «Inštrukciu» a potom «Procedurálne normy», ktoré vydala spomínaná Kongregácia 6.3.1973 k tejto problematike.“

Popoludní s dvoma krátkymi prejavmi vystúpili ešte Dr. Jiří Svoboda, oficiál pražského interdiecézneho súdu, ktorý hovoril o ťažkostiach a problémoch tohto tribunálu a Dr. Martin Hrbča z Trnavského metropolitného súdu, ktorý prečítal správu pátra Mikulku o príprave slovenského prekladu Kódexu kánonického práva.

Celkom na záver sympózia bola ešte voľba predstavenstva Slovenskej spoločnosti cirkevného práva. Za predsedu bol zvolený Mons. Jozef Jarab, rektor kňazského seminára na Spiši.

Tohto sympózia sa zúčastnilo asi stopäťdesiat účastníkov zo Slovenska, Čiech a Moravy. Medzi nimi boli aj dvaja kánonisti z Rakúska. Prítomní boli aj deviati domáci biskupi.

Program bol v podstate podobný ako na prvom sympóziu. Po prednáškach nasledovali diskusie. Každému zasadnutiu predsedal jeden z prítomných slovenských biskupov. Prednášky boli po latinsky, slovensky a česky.

„Aj pre toto sympózium boli charakteristické dlhé a živé diskusie, lepšie povedané mnohé otázky adresované predovšetkým hosťom, ktorí prišli z Ríma. Otázky sa týkali vo väčšine prípadov problematiky, do ktorej uviedli jednotlivé prednášky.“

Účastníci sympózia zaslali pozdravné telegramy: „Svätému otcovi Jánovi Pavlovi II., J.Em. kardinálovi Jozefovi Tomkovi, prefektovi Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorý je pôvodom Slovák z Udavského, J.E. Giovanni Coppovi, Nunciovi Svätej Stolice v Českej a Slovenskej federatívnej republike, J.E. Ernestovi Fiore, dekanovi Rímskej Roty a pánovi Egonovi Arnoldovi, radcovi na Veľvyslanectve Českej a Slovenskej federatívnej republiky pri Svätej Stolici. Telegramy v mene prítomných podpísal J.E. ThDr. František Tondra, biskup hostiteľskej diecézy.“

 

 

Aj z tohto sympózia vyšiel tlačou zborník. Zostavil ho kňaz spišskej diecézy Ján Duda a vydal Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka na Spiši v roku 1992.

 

3. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 24.–27.8.1993

 

Ako predchádzajúce dve aj toto sympózium zorganizoval Trnavský metropolitný súd spolu so Seminárom biskupa Jána Vojtaššáka. Na žiadosť účastníkov sa zvolil termín konania sympózia na posledný augustový týždeň.

Sympózium otvoril nitriansky diecézny biskup kardinál Ján Chryzostom Korec. Po ňom prítomných pozdravil arcibiskup Ján Sokol, spišský biskup František Tondra, arcibiskup Zenon Grocholewski, tajomník Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry, Mons. Daniel Faltin, audítor Rímskej Roty a Prof. MUDr. Juraj Švec, DrSc. rektor univerzity J. A. Komenského v Bratislave. Príhovor arcibiskupa Zenona Grocholewského mal charakter úvahy na tému Ius canonicum et caritas (Kánonické právo a láska). Pripomenul v ňom to učenie magistéria pápežov Pia XII., Pavla VI. a Jána Pavla II., ktoré má na zreteli vykonávanie poslania pri cirkevnom tribunáli.

Pozdravné telegramy poslali: Svätý otec Ján Pavol II, poľský primas kardinál Józef Glemp, maďarský primas kardinál László Paskai, pražský arcibiskup Miloslav Vlk, Prof. Dr. Carl Gerold Fürst z Nemecka a z veľvyslanectva vo Vatikáne Egon Arnold.

Jedinú prednášku v utorok predniesol Dr. Emil Krapka SJ, rektor Teologického inštitútu sv. Alojza v Bratislave na tému Primát a kolegialita. Za úvodný pozdrav si zvolil verš z 2 Pt 1,1–3. Potom prednášku usporiadal do štyroch kapitol: I. Biblické základy primátu a kolegiality. II. Svedectvo tradície. III. Dogmatický obsah a teologický výklad. IV. Primát a kolegialita v novom Kódexe kánonického práva. Záver. Popoludní sa účastníci odobrali na Mariánsku horu do Levoče, kde bola svätá omša. Hlavným celebrantom bol kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý si v ten deň pripomenul 42. výročie biskupskej konsekrácie.

Druhý deň sympózia otvoril prednáškou Mons. Daniel Faltin na tému Postavenie a poslanie biskupa v Cirkvi. Keď vysvetlil základné pojmy, hovoril o úlohe biskupa v jemu zverenej cirkvi učiť, posväcovať a riadiť. Dotkol sa aj ustanovizne biskupov koadjútorov a pomocných biskupov.

Na túto tému nadviazal v ďalšej prednáške Kňazi a ich podiel na moci biskupa v jeho povinnosti učiť, posväcovať a riadiť Boží ľud pomocný trnavský biskup Mons. Vladimír Filo. Spomenul trojakú úlohu Krista, v ktorej pokračuje Cirkev cez laikov i klerikov. Poukázal na biskupa – nositeľa plnej kňazskej moci a tak prešiel k jadru témy.

Popoludní odznela tretia prednáška druhého dňa sympózia, ktorú pripravil Mons. Dominik Hrušovský, pomocný trnavský biskup, na tému Rehoľníci a ich účasť na živote Cirkvi. Hovoril o dejinách zasväteného života, jeho význame a prínose pre celú Cirkev i pre partikulárne cirkvi.

Po tejto prednáške bola diskusia k témam, ktoré v ten deň odzneli.

Tretí deň sympózia vystúpil s prednáškou Povinnosti a práva laikov v Cirkvi veriaci laik Prof. Dr. František Kočiš. Keď upresnil povolanie laikov podľa Lumen gentium, podelil normy Kódexu týkajúce sa laikov na šesť kategórií: povinnosti, práva, povinnosti a práva spolu, fakulty laikov, zákazy, základné potrebné vedomosti. Výklad zakončil parafrázou myšlienky J. Maritaina, že toto všetko od laikov vyžaduje vyššiu špiritualitu, etickú hĺbku a prenikavé duchovné poznanie.

Po tejto prednáške vystúpili zástupcovia jednotlivých diecéznych tribunálov, väčšinou súdni vikári s Aktualitami z praxe tribunálu.

Popoludní odznela posledná prednáška III. sympózia Apelačné pokračovanie v kauzách manželskej nulity. Predniesol ju Mons. Zenon Grocholewski. Vychádzal zo zamerania sympózia a usiloval sa zdôrazniť praktické aspekty. Upozornil, že: a) odvolanie patrí ku právu na obhajobu; b) duplicitný stupeň jurisdikcie je väčším garantom spravodlivosti, čo má v manželských kauzách osobitný význam. Prednášku rozdelil na tri časti. I. normatíva, týkajúca sa apelácie; II. prípady, ktoré sa pripodobňujú apelácii, ale apeláciou nie sú; 

III. opis procesu na druhom stupni.

Nasledovala diskusia k prednáškam dňa.

Bohatý program dňa bol zavŕšený príjemnou „garden party“.

V piatok dopoludnia Mons. Vladimír Filo referoval o prácach na preklade Kódexu kánonického práva do slovenčiny.

Mons. Jozef Jarab predstavil Slovenskú spoločnosť kánonického práva hlavne cez jej stanovy. Potom nasledovala voľba predsedníctva Slovenskej spoločnosti kánonického práva.

III. ročníka Sympózia kánonického práva sa zúčastnilo asi stoštyridsaťpäť účastníkov, z toho dvanásť biskupov. Boli najmä z tribunálov Slovenska, ale aj z Čiech a Moravy. Prednášalo sa po latinsky, slovensky, poľsky a česky.

Materiály z tohto III. sympózia do zborníka usporiadal Ján Duda a vydal ho Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1994.

 

4. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 22.–26.8.1994

 

Sympózium pripravil Trnavský metropolitný súd v spolupráci so seminárom biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí.

Na slávnostnom otvorení v utorok 23.8.1994 boli prítomní význační hostia: krakovský arcibiskup kardinál František Macharski, trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, tajomník Apoštolskej Signatúry titulárny arcbiskup akropolský  Mons. Zenon Grocholewski, predseda Konferencie biskupov Slovenska banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž, spišský biskup Mons. František Tondra a iní významní hostia. Pozdravné telegramy poslali: v mene Svätého otca Jána Pavla II. kardinál Štátny tajomník Angelo Sodano, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko, nitriansky biskup kardinál Ján Chryzostom Korec, pražský arcibiskup kardinál Miloslav Vlk,  ostrihomsko–budapeštiansky arcibiskup kardinál László Paskai, olomoucký arcibiskup Ján Graubner, veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej Stolici Anton Neuwirth a dekan Rímskej Roty Francesco Mario Pompedda.

Discursus inauguralis Mons. Zenona Grocholewského Cirkevná spravodlivosť a pravda prednesený po latinsky, bol inšpirovaný encyklikou pápeža Jána Pavla II. Veritatis splendor, v ktorej Svätý otec upozornil na dôležitosť a silu pravdy a povzbudil k poslušnosti voči nej. Autor príhovoru sa opieral hlavne o výroky magistéria pápežov Pia XII., Jána XXIII., Pavla VI. 

a Jána Pavla II., ktoré predniesli vo svojich príhovoroch k Rímskej Rote.

Prednáškové sesie začal Mons. Daniel Faltin na tému Pastoračný aspekt kňaza – sudcu v Cirkvi. V prvej všeobecnej časti načrtol základné teologické predpoklady súdnej činnosti Cirkvi. V druhej podčiarkol, že cirkevný sudca má svoje poslanie plniť s duchom kňazským, pastoračným a s láskou.

Popoludní, už tradične, bola svätá omša v Levoči na Mariánskej hore pre všetkých účastníkov sympózia.

Druhý deň sympózia otvoril o 9.00 hod. prednáškou Najvyšší tribunál Apoštolskej Signatúry v súdnej štruktúre Cirkvi jej tajomník Mons. Zenon Grocholewski. Úvodom poukázal na vývoj, akým prešiel Najvyšší tribunál Apoštolskej Signatúry po Druhom vatikánskom koncile a odcitoval artikuly 121 – 125 apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus, ktorou bola nanovo usporiadaná celá matéria kán. 1445 CIC. Potom vysvetlil činnosť a úlohu troch sekcií Apoštolskej Signatúry. 

I. sekcia sa svojou činnosťou podobá najvyšším tribunálom riadnej spravodlivosti v štátnych útvaroch (kasačný súd).

II. sekcia je jediným v súčasnosti jestvujúcim administratívnym tribunálom v Cirkvi.

III. sekcia nie je tribunálom, ale administratívnym orgánom, ktorý má na starosti administráciu spravodlivosti v Cirkvi a možno ho prirovnať k ministerstvám spravodlivosti v štátnych systémoch.

V závere autor približuje personál Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry, jeho činnosť, kompetencie a požadované kvality. Prednáška bola po poľsky.

Druhú prednášku dopoludnia mal predniesť dekan Rímskej Roty Mons. Francesco Mario Pompedda. Nemohol však prísť, preto jeho prednášku na tému Chápanie kán. 1095 CIC vo svetle právnej náuky a jurisprudencie predniesol JCLic. Ján Duda. 

 

Dekan Rímskej Roty si postavil za cieľ vo svojej prednáške podať jasný a súhrnný obraz o problematike kán. 1095, ktorý je dnes najviac stavaný do popredia a vyžaduje si zvýšenú pozornosť. 

V prvej časti obšírne vysvetľuje pojem manželského súhlasu a jeho východiská. V druhej časti si všíma obsah kán. 1095 CIC. Poukazuje na jeho reálnu dištinkciu troch prípadov, ktoré kánon obsahuje a jednotlivo ich rozoberá. 

Popoludní bol čas na diskusiu k vypočutým prednáškam a odzneli referáty jednotlivých súdnych vikárov zo Slovenska, Čiech i Moravy o činnosti ich tribunálov.

Témy prednášok tretieho dňa – štvrtok 25.8.1994 – sa týkali kánn. 1097, 1098 a 1099 CIC.

Prof. Dr. Bronisław Wenanty Zubert OFM, hovoril na tému Error in persona et in qualitatibus personae (Omyl v osobe a vo vlastnostiach osoby), prednášal po poľsky. Tému rozdelil na tri časti. V prvej hovoril o histórii vzniku kán. 1097, pričom sa vracal ku kán. 1083 predchádzajúceho kódexu. V druhej časti vyložil jeho § 1 – omyl v osobe, v tretej § 2 – omyl vo vlastnostiach osoby. 

Aj nasledujúca prednáška bola o omyle. Tému Omyl týkajúci sa jednoty, nerozlučiteľnosti alebo sviatostnej hodnosti manželstva v zmysle kán. 1099 CIC predniesol trnavský pomocný biskup Mons. Vladimír Filo. Matériu podelil do ôsmich bodov: definícia omylu, omyl vo vzťahu k manželstvu, pojem vlastnosti a podstatnej vlastnosti, podstata problému kán. 1099 v novom CIC, zdôvodnenie normy kán. 1099, rozbor jednotlivých podstatných vlastností manželstva, klauzula „ak len nedeterminuje vôľu“.

Obetavý Mons. Faltin mal aj na tomto sympóziu prednášku. Spracoval tému Nedostatok manželského súhlasu z dôvodu podvodu. V prvých štyroch bodoch hovorí, ale trochu ináč ako predchádzajúci rečníci, o omyle, omyle v osobe a vo vlastnosti osoby. V piatom bode potom uvažuje o omyle vo vlastnosti osoby zapríčinenom podvodom. Prikláňa sa k názoru, že kán. 1098 má retroaktívnu platnosť. Nasledovala diskusia k prednesenej matérii.

V piatok – posledný deň sympózia už neboli prednášky.

Konalo sa valné zhromaždenie Slovenskej spoločnosti kánonického práva a bolo na tri roky zvolené predsedníctvo a predseda Slovenskej spoločnosti kánonického práva.

 

Počet účastníkov a ich zloženie zodpovedalo zhruba predchádzajúcemu ročníku.

Priebeh IV. sympózia kánonického práva a prednesené referáty zachytil a usporiadal do zborníka JCLic. Ján Duda. Zborník vydal Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1995.

 

 

5. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 21.–25.8.1995

 

Aj tento ročník sympózia pripravil na návrh Mons. Daniela Faltina Trnavský metropolitný súd v spolupráci so seminárom biskupa Jána Vojtaššáka na Spiši.

V utorok 22.8.1995 o 9.00 hod. sympózium otvoril spišský biskup Mons. František Tondra. Prítomných pozdravil rektor Univerzity Jána Amosa Komenského v Bratislave Prof. MUDr. Juraj Švec, DrSc. Tradične nechýbal veľmi priateľský a srdečný pozdrav Mons. Zenona Grocholewského prednesený po latinsky. Bol na tému Osobitný cieľ vysluhovania spravodlivosti v Cirkvi. Arcibiskup v ňom poukázal na to, že pri vysluhovaní spravodlivosti ide aj 

o obnovenie narušeného spoločenstva, znovunastolenie rovnosti a spolupráce medzi členmi Božieho ľudu, o obranu duchovných hodnôt a prostriedkov spásy. Apoštol niekedy odporúča zrieknuť sa vlastného práva v prospech dosiahnutia vyššieho dobra a tak nasledovať Krista, ktorý „zriekol sa seba samého“ (Flp 2, 7).

Ako prvý prednášal dekan fakulty práva na Katolíckej univerzite v Lubline Prof. Dr hab. Marian Stasiak na tému Teológia práva. Prednášal voľne. Poukázal na veľkú hodnotu viery. Viera nie je v knihách, ale v živote. Credenda majú byť aj agenda. Prostriedky, ktorými sa viera odovzdáva, majú normatívny charakter. Lex v Cirkvi nie je iba ordinatio rationis, ale predovšetkým ordinatio fidei. Veriaci človek sa nachádza v novej právnej situácii vo vzťahu k Bohu i ľuďom. Kánonické právo nielen iubet, ale aj docet.

Popoludní sa účastníci autobusmi prepravili do Košíc, kde bola v nádhernom gotickom Dóme sv. Alžbety koncelebrovaná svätá omša. Po nej bola slávnostná inaugurácia Metropolitného súdu v Košiciach za prítomnosti arcibiskupa Mons. Zenona Grocholewského, tajomníka Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry.

Prvú prednášku druhého dňa sympózia predniesol Mons. Jozef Huber, audítor Rímskej Roty. Prednášal po nemecky na tému Das Recht der Kirche auf Erwerb, Besitz, Verwaltung und Veräuβerung von Kirchenvermögen (Právo Cirkvi na nadobúdanie, vlastnenie, spravovanie a predaj cirkevného majetku). Prednášateľ tému rozdelil do piatich kapitol. Úvodom si všimol Ježišov postoj ku vlastníctvu, požiadavku chudoby u Otcov i náuku Druhého vatikánskeho koncilu. Potom osvetlil základné pojmy, ktoré sa tiahnu celým majetkovým právom. V tretej kapitole sa venoval spôsobilosti Cirkvi vlastniť majetok. Poukázal na subjekty cirkevného majetku a na jeho druhy. Potom hovoril 

o spôsoboch nadobúdania majetku v Cirkvi: dobrovoľné finančné príspevky, diecézne poplatky (daň), taksy, štólové poplatky, zbierky a premlčanie. V poslednej kapitole sa autor venoval spravovaniu cirkevného majetku. Rozdelil správu na riadnu a mimoriadnu a uviedol kánony o správcovi a o zásadách spravovania.

Aj ďalšia prednáška sa týkala správy. Tému Administratíva farnosti spracoval Mons. Vladimír Filo. V prvej časti sa zaoberal teológiou farnosti, definuje farára, hovorí o spolupráci s laikmi. Druhá časť pojednáva o pastoračnej farskej rade, hospodárskej rade, o farských knihách, pečiatkach, archíve.

Do tretice tentoraz o Administratíve diecézy hovoril Mons. Daniel Faltin. Aj on rozdelil štúdiu na dve časti. V prvej definoval cirkevný majetok a ciele jeho použitia. V druhej časti podáva povinnosti a práva hospodárskej rady a zboru konzultorov. Pozornosť venuje ekonómovi, nábožným odkazom a nábožným fundáciám. V závere sa objasňujú zásady ohľadom scudzovania cirkevného majetku.

Na záver dňa bola diskusia o vypočutých otázkach a JCLic. Ján Duda referoval o dokumente Direttive sulla formazione dei seminaristi circa i problemmi relativi al matrimonio ed alla famiglia (Smernice o výchove seminaristov vzhľadom na problémy manželské a rodinné), ktorý vydala Kongregácia pre katolícku výchovu dňa 19.3.1995.

 

 

 

Vo štvrtok 24.8.1995 odzneli veľmi zaujímavé prednášky. Najprv to bola prednáška Mons. Crescenzia Sepe I ricorsi gerarchici presso i Dicasteri della Curia Romana (Hierarchické rekurzy podané na dikastériá Rímskej kúrie), ktorú predniesol Mons. Mario Marchesi po taliansky. V úvode sa spomínajú niektoré princípy kánonického práva, najmä princíp legality a podmienky jeho uživotnenia, ako aj jeho cieľ – spoločné dobro. V druhej časti vysvetľuje hierarchický rekurz a dôvody tejto inštitúcie. V tretej časti približuje hierarchický rekurz na dikastériá Rímskej kúrie v nasledujúcich heslách: inštancia, subjekt, kompetentná autorita, administratívne opatrenie, konzekvencie, právne opatrenie namierené proti rozhodnutiu dikastéria.

Druhá prednáška na tému Sporový administratívny proces na Apoštolskej Signatúre veľmi vhodne naväzovala na predchádzajúcu. Pripravil a predniesol ju Mons. Zenon Grocholewski, tajomník Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry po poľsky. Pripomenul, že už na prvom sympóziu kánonického práva na Spiši hovoril o druhej sekcii Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry, ktorá je jediným sporovým administratívnym tribunálom v Cirkvi. V tejto prednáške sa zaoberá témou širšie. V prvej časti ozrejmil dôvod, pre ktorý v Cirkvi uvedený administratívny tribunál vznikol a podal vývoj normatívy, ktorá sa ho týka. V druhej časti chcel čím väčšiemu okruhu poslucháčov priblížiť, v akých prípadoch a ku komu možno podať rekurz na druhú sekciu Apoštolskej Signatúry, teda uviedol podstatné a procedurálne predpoklady tohto rekurzu. Pomenoval úkony, ktoré možno napadnúť na druhej sekcii Apoštolskej Signatúry (materiálny predmet rekurzu) a vysvetlil dôvody, na základe ktorých možno spomínané úkony napadnúť (formálny predmet rekurzu). Napokon podal niekoľko informácií o subjekte rekurzu, čiže stránkach (pars recurrens 

a pars resistens) a o časových lehotách pre podanie rekurzu.

Popoludní bola prednáška o Cirkevných majetkoch na Slovensku. Predniesol ju laik profesor histórie Dr. Ivan Chalupecký. Podal stručný náčrt vývoja i súčasného stavu cirkevného majetku rôzneho druhu, základín, otázok patronátneho práva, reholí a podobne. Nabádal k detailnému štúdiu tejto problematiky, aby pri jednaniach medzi Cirkvou a štátom nevznikli Cirkvi škody.

Po prestávke nasledovali referáty súdnych vikárov o práci cirkevných súdov na Slovensku i v Čechách. V piatok – štvrtý deň sympózia bola výnimočne ešte prednesená téma De bonis Ecclesiae temporalibus in Italia aliisque nationibus (Cirkevné majetky v Taliansku a iných krajinách). Vypracoval ju a po taliansky predniesol Prof. Tommaso Mauro. Podotkol, že vzhľadom na rôzny prístup každého jedného štátu k otázke cirkevných majetkov, nejestvuje jediné 

a jednotné riešenie problematiky. Svätá Stolica sa snaží otázku riešiť dvojstrannými zmluvami, konkordátmi. Potom uvádza obraz situácie v Európe.

Zborník referátov prednesených na tomto sympóziu, okrem prednášky Prof. Dr. hab. Mariana Stasiaka, ktorý usporiadateľom nedal svoju prednášku písomne, vyšiel zásluhou ThDr. JCLic. Jána Dudu v roku 1997.

 

 

6. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 26.–30.8.1996

 

Toto sympózium bolo prvé, ktoré pripravila Slovenská spoločnosť kánonického práva v spolupráci so seminárom biskupa Jána Vojtaššáka na Spiši.

Pri otvorení sympózia odzneli pozdravné príhovory spišského pomocného biskupa Mons. Andreja Imricha, tajomníka Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry Mons. Zenona Grocholewského, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Prof. JUDr. Milana Čiča DrSc., dekana Rímskokatolíckej teologickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Prof. ThDr. Ing. Jozefa Kutarňu, ďalej predsedu Českej spoločnosti pre cirkevné právo doc. JUDr. Rajmunda Treteru, Prof. Dr. Carla Gerolda Fürsta z Freiburgu a Mons. Daniela Faltina.

Mons. Zenon Grocholewski svoj prívet predniesol už tradične po latinsky. „Ocenil prácu pracovníkov cirkevných súdov na Slovensku a potom zdôraznil osobitnú povahu rozsudkov v kauzách manželskej nulity. Citoval výrok Svätého otca Jána Pavla II. z jeho tohoročného príhovoru sudcom Rímskej Roty, že manželia, ktorí napadnú platnosť svojho manželstva pred cirkevným súdom, nemajú právo na jeho nulitu, ani právo na jeho platnosť, majú iba právo na to, aby sa seriózne a kvalifikovane ich kauzou zaoberalo. Sudcovi neprináleží teda právo rozhodnúť o jestvovaní, resp. nejestvovaní manželského zväzku, ale iba spoznať a deklarovať o ňom objektívnu pravdu“. Tribunály sa musia všemožne vyhnúť tomu, aby z dôvodu nepripravenosti, alebo nedostatku kvalifikácie ťažko nepoškodzovali poriadok milosti a posväcovania.

Potom sa čítali pozdravné telegramy. Po krátkej prestávke Mons. František Rábek, nitriansky pomocný biskup hovoril na tému Sviatosti ako prostriedky duchovnej obnovy na Slovensku. Hovoril vlastne o desaťročnom pastoračnom pláne duchovnej obnovy so zameraním na vysluhovanie sviatostí. Biskupi Slovenska vychádzajúc „z presvedčenia, že ak máme obnoviť život v Cirkvi u nás, musíme obnoviť všetky «životné funkcie» Cirkvi, ako sa ony prejavili pri jej historickom zrode v deň prvých Turíc“.

Popoludní si účastníci sympózia boli vyprosovať koncelebrovanou svätou omšou na Levočskej hore na príhovor Panny Márie potrebné milosti a duchovné dary.

V stredu dopoludnia odzneli prednášky hostí z Rakúska a Nemecka. Prednášku viedenského arcibiskupa Christopha Schönborna na tému Die Katholische Lehre von den Sakramenten nach dem Katechismus der Katholischen Kirche (Katolícka náuka o sviatostiach podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi) pre jeho neprítomnosť predniesol jej prekladateľ do slovenčiny ThLic. Alojz Frankovský, spišský kňaz. Arcibiskup po úvodných úvahách o mieste a význame Katechizmu v živote Cirkvi podáva náuku o sviatostiach ako o veľkonočných a vianočných skutočnostiach v nasledujúcich bodoch: 1. Mysteria vitae Jesu – základný prameň sviatostí, 2. Veľkonočné tajomstvo vo sviatostiach, 3. Duch Svätý a Cirkev spoločne vysluhujú sviatosti, 4. Slávenie sviatostí. V závere navrhuje, aby sa na teologických fakultách ako základná kniha používal Katechizmus Katolíckej cirkvi.

Potom prednášal po nemecky Dr. Carl Gerold Fürst z Freiburgu na tému Das Sakrament der Taufe: Der „Status“ der getauften Gläubigen in der Kirche im Lichte des CIC und des CCEO (Sviatosť krstu: „status“ pokrsteného veriaceho v Cirkvi vo svetle CIC a CCEO). Autor v predbežných poznámkach vysvetľuje kán. 87 CIC 1917, čiže kán. 96 CIC 1983 a podáva k nemu kritické poznámky vzhľadom na skutočnosť zaradenia sa krstom do niektorej svojprávnej cirkvi. Až tým vzniká právny „status“ pokrsteného veriaceho katolíka. V druhej kapitole hovorí o zaradení sa do nejakej svojprávnej cirkvi v rámci spoločenstva katolíckej cirkvi. Podáva normy v CIC 1917, v CIC 1983 a v CCEO. V tretej časti hovorí o prestupe do inej svojprávnej cirkvi na základe súhlasu Apoštolskej Stolice, na základe písomného súhlasu eparchiálnych biskupov a quo aj ad quem, keď sa ich územia prekrývajú a o prestupe na základe uzavretia manželstva. Všíma si, aké dôsledky na príslušnosť k svojprávnej cirkvi u detí má skutočnosť, že ich rodičia prestúpili do inej cirkvi a napokon sa zaoberá nadobudnutím príslušnosti k Cirkvi človeka, ktorý sa obrátil na katolícku vieru a bol prijatý do katolíckej Cirkvi.

Popoludní prednášal Mons. Vladimír Filo. Vo svojej obsiahlej prednáške sa zameral na Právnický aspekt sviatostí birmovania, zmierenia, Eucharistie a pomazania chorých. Záverom pranieroval svojvôľu pri vysluhovaní sviatostí, ktorá je dôsledkom toho, že chýbajú príslušné normy vydané miestnym biskupom alebo konferenciou biskupov. 

„Potom hovoril ešte Giuseppe Gervasio, predseda Talianskej katolíckej akcie na tému «Spoluzodpovednosť laikov v kresťanskej komunite». Jeho príhovor nemal charakter prednášky, ale bol to jednoduchý príspevok“ a nie je zachytený ani v zborníku.

Vo štvrtok – tretí deň sympózia – boli len dve prednášky a obe dopoludnia. Mons. Zenon Grocholewski po poľsky prednášal na tému Teologické základy manželstva v kánonickom práve. Prednáška bola veľmi obsažná a bohato rozpracovaná. Sám autor ju predstavil takto: „Po zdôraznení božieho pôvodu manželstva (I), v nasledujúcich troch bodoch uvediem prvky, ktoré definujú povahu manželstva (II), jeho cieľ (III) ako aj úkon, ktorý je príčinou existencie konkrétneho manželského spoločenstva (IV), aby som sa mohol dlhšie zdržať pri pojme manželskej lásky, ktorá všetkým vyššie spomenutým prvkom dáva organickú jednotu (V). 

Potom obrátim pozornosť na antropologické predpoklady, ktoré tvoria základy manželského práva a manželskej kánonickej jurisprudencie (VI). Ďalej budem hovoriť o sviatostnosti manželstva, ktorá sa týka len manželstiev medzi pokrstenými (VII). Po tomto uvediem záverečné úvahy (VIII)“. Zdôraznil, že teologické úvahy, ktoré sú základom cirkevného zákonodarstva o manželstve, sa nevzťahujú iba na kánonické manželstvo, ale týkajú sa každého manželstva.

Druhú prednášku – poslednú na tomto sympóziu – predniesol Mons. Daniel Faltin na tému Sviatosť posvätného stavu: Status biskupa, kňaza a diakona v Cirkvi. Keď zdôraznil, že Cirkev nie je spolok alebo strana a jej štruktúra je hierarchická a nezrušiteľná, tému rozdelil na sedem kapitol: I. Posvätný stav, II. Status biskupa v Cirkvi, III. Učiteľský úrad biskupa v Cirkvi, IV. Posvätiteľský úrad biskupa, V. Úrad riadenia, VI. Status kňaza v poslaní Cirkvi a VII. Status diakona v Cirkvi.

„Popoludní predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Rudolf Baláž predstavil prítomným slovenský preklad Kódexu kánonického práva z roku 1983. V príhovore zdôraznil, že je to rozhodne historická chvíľa. Po ňom o príprave prekladu hovoril ešte Mons. Vladimír Filo, pomocný biskup bratislavsko–trnavskej arcidiecézy. V posledný deň sympózia, v piatok 30.8.1996 referovali súdni vikári o činnosti cirkevných súdov a konalo sa valné zhromaždenie Slovenskej spoločnosti kánonického práva“.

Aj prednášky z tohto šiesteho ročníka sympózia usporiadal do zborníka 

Dr. Ján Duda a vydal ho Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1997.

 

 

 

 

 

 

 

 

7. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 25. –29.8.1997

 

Usporiadateľom tohto sympózia bola Slovenská spoločnosť kánonického práva v spolupráci so Spišským seminárom biskupa Jána Vojtaššáka.

V utorok 26.8.1997 sympózium otvoril a všetkých srdečne privítal Mons. Peter Holec, predseda Slovenskej spoločnosti kánonického práva. Po ňom spišský biskup Mons. František Tondra pripomenul úlohy, ktoré stoja pred kánonistami. Arcibiskup Zenon Grocholewski, tajomník Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry v latinsky prednesenom pozdrave uistil všetkých o svojom priateľskom vzťahu a o radosti, že môže byť znova na Spiši. Potom sa zameral na základné princípy v náuke Svätého otca o manželstve, najmä na princíp nerozlučiteľnosti – indissolubilitatis.

Na tomto sympóziu sa viac pozornosti venovalo vzťahu Cirkev – štát.

Prvá prednáška v utorok ráno o 9.30 hod. mala názov Vzťah Cirkvi a štátu v rímskom práve. Predniesol ju Prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. exdekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Autor chronologicky zaznamenáva rozvoj vzťahov Cirkev – štát a vzájomné ovplyvňovanie sa. Víťazstvo kresťanstva znamená koniec antickej spoločnosti. Grécka filozofia, rímske právo a kresťanstvo ovplyvňujú súčasné myslenie. Ďalej vysvetľuje rímske ius publicum a ius privatum, spomína cisára Neróna a nepriateľstvo Ríma voči kresťanstvu. Pripomína, že po skončení prenasledovania kresťanov sa prejavuje vplyv kresťanstva na rímske právo. Neskôr rímske právo pomáha životu Cirkvi. V závere profesor Blaho cituje starú múdrosť: distingue tempora intelliges iura.

Poznámky k vzťahu Cirkvi a štátu to bola téma ďalšej prednášky, ktorú predniesol Mons. Daniel Faltin, audítor Rímskej Roty. Objektom záujmu Cirkvi a štátu je rodina. Autor zdôraznil, že manželstvo je od Stvoriteľa a predchádza akúkoľvek inštitúciu. Je in ordine creationis, in ordine sanctificationis, in ordine redemptionis. Štát má poskytovať rodine väčšiu pomoc a ochranu. Štát berie rodinám viac, ako im dáva. Mnohodetnosť nesmie znamenať biedu rodiny. Materstvo je najčestnejším poslaním ženy. Život aj nenarodeného má byť chránený zákonom. Štát by mal uznať rozsudky cirkevných súdov v manželských kauzách.

 

Popoludní sa účastníci sympózia odobrali autobusmi do Levoče. Najprv sa zúčastnili koncelebrovanej svätej omše na Mariánskej hore. Potom boli prijatí primátorom a členmi zastupiteľstva mesta Levoča v starobylej radnici. Tu sa odohrala milá slávnosť, pri ktorej bolo udelené čestné občianstvo mesta Levoča arcibiskupovi Mons. Zenonovi Grocholewskému a Mons. Danielovi Faltinovi.

Druhý deň sympózia – streda 27.8.1997 – otvoril svojimi prednáškami obľúbený a všetkými očakávaný arcibiskup Mons. Zenon Grocholewski. Bolo mu vyhradené celé dopoludnie. Organizátori určili tému prvej prednášky o 9.00 hod. ako Problematika prekladania farárov. Druhá prednáška o 11.00 hod. mala mať tému Problematika odvolávania farárov. Arcibiskup Grocholewski si však matériu prednášky usporiadal trochu ináč. Vznikla prednáška Postup pri preložení a odvolaní farára, ktorú časovo rozdelil na dve časti, lebo je veľmi obsiahla a hlboko fundovaná. Obsahovo je rozdelená na úvod a tri časti. V úvode tajomník Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry ohraničil tému a zdôraznil osobitnosť vypracovanej procedúry a jej umiestnenie v Kódexe. V prvej časti sa zameral na statický aspekt procedúry odvolania a preloženia farára. Táto časť má sedem kapitol: I. univerzálne právo a partikulárne právo, II. na aké osoby sa môže aplikovať procedúra stanovená v kánonoch 1740–1752 a na aké osoby sa nemôže aplikovať, III. kompetentná autorita odvolania a preloženia farára, IV. dôvody odvolania farára (kán. 1740–1741), V. dôvody preloženia farára (kán. 1748), VI. autorita, ktorej prináleží usúdiť, či jestvuje dostatočná príčina, VII. biskup „môže“ alebo „musí“ odvolať alebo preložiť?

Druhá časť hovorí o dynamickom aspekte procedúry odvolania farára. Má deväť kapitol: I. všeobecné poznámky ohľadom dynamického aspektu procedúry odvolania i preloženia farára, II. dokazovanie, III. konzultácia s dvoma farármi, IV. výzva na zrieknutie sa, V. ďalšia procedúra, ktorá je už diferencovaná, VI. vydanie dekrétu odvolania, VII. niektoré osobitné problémy týkajúce sa procedúry odvolania farára, VIII. povinnosti vyplývajúce z uskutočneného odvolania (kán. 1746, 1747 §§ 1–2), IX. odkladný účinok rekurzu podaného proti odvolaniu farára.

 

 

 

Tretia časť je o dynamickom aspekte procedúry prekladania farára a má šesť kapitol: I. úvodné poznámky, II. procedurálny predpoklad preloženia, III. jednotlivé kroky tejto procedúry, IV. účinky dekrétu preloženia, V. preloženie, ktoré je v skutočnosti odvolaním, VI. preloženie, ktoré sa uskutoční podľa predpisu kánonov 1748–1752 a ktoré je v skutočnosti potrestaním.

Popoludní vystúpil s prednáškou Manželské a rodinné právo v legislatíve Slovenskej republiky Mgr. Matúš Nemec, odborný asistent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zachytil vývoj rodinného práva od roku 1918. Rozdelil ho na tri etapy: roky 1918–1948, 1948–1990, od roku 1990. Spomenul zákon č. 234/1992 platný od 1.7.1992, ktorý dáva možnosť uzavrieť sobáš formou civilnou alebo cirkevnou. Vysvetlil, čo štát vyžaduje k platnému uzavretiu manželstva, aké doklady. Štát považuje manželstvo za uzavreté až odo dňa zápisu do štátnej matriky. Ďalej pojednáva o spôsoboch civilného zániku manželstva a o vyhlásení (súdnom) manželstva za neplatné. Civilný súd nie je povinný skúmať vinu stránok na rozpade manželstva.

Záverečnou prednáškou druhého dňa bola prednáška na tému La certezza morale del Giudice (Morálna istota sudcu pri vynášaní rozsudkov). Po taliansky ju predniesol Prof. Dr. Erdö Péter, prezident Inštitútu kánonického práva v Budapešti. Najprv sa zaoberal pojmom morálnej istoty z hľadiska filozofického, potom ako sa on nachádza v kánonickom práve, najmä v platnom Kódexe. Požadovaná morálna istota je medzi absolútnou istotou a pravdepodobnosťou. Dotkol sa aj háklivých otázok sudcovho svedomia, keď je rozpor medzi jeho osobným poznaním a zozbieranými dôkazmi v procese alebo, keď nemá morálnu istotu napriek tomu, že dôkazy existujú. Poukázal na osobitné prostriedky na dosiahnutie morálnej istoty v ťažších prípadoch, ktoré ponúka nový Kódex. V každom prípade, podľa kánonickej tradície, by mal sudca rozhodovať podľa objektívnej pravdy.

Tretí deň sympózia otvoril prednáškou Postavenie katolíckej cirkvi v legislatíve Slovenskej republiky Prof. JUDr. Milan Čič, DrSc., predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky. Poukázal na kľúčovú dôležitosť Ústavy Slovenskej republiky, ako základného zákona, ktorý riadi vzťah Cirkvi a štátu v Slovenskej republike. Slovenská republika je právny, demokratický štát, vylučujúci zo svojich preferencií strany a náboženstvá. 

Ústava nepriamo definuje autonómiu Cirkvi ad intra a jej suverenitu ad extra. Náboženská sloboda je zaručená. Milan Čič pripustil, že ústavu bude treba novelizovať.

Na tému Otázky príprav na uzavretie konkordátu bola ďalšia prednáška o 11.00 hod.  Predniesol ju po poľsky hosť z Katolíckej univerzity v Lubline Prof. Dr hab. Józef Krukowski. Uvažoval o troch navzájom úzko spojených úlohách, ktoré predchádzajú konkordát. Najprv definoval jednania a ich etapy. Následne určil podmienky úspešných formálnych jednaní: pochopenie podstaty konkordátu, ustálenie predmetu súčasných konkordátov, čo konkordáty upravujú, analýza miestneho práva. Pri tvorbe konkordátu si treba uvedomiť aj postavenie iných náboženských spoločností a zohľadniť iné pramene práva. Napokon treba rešpektovať spoločensko–politickú klímu.

Popoludní o 15.00 hod. Mons. Vladimír Filo, pomocný biskup bratislavsko–trnavský hovoril na tému Filozofické korene postoja štátu k cirkvám. Prednáška bola historickou sondou do filozofie vzťahov medzi Cirkvou a štátnymi útvarmi.

Poslednou prednáškou tretieho dňa i celého sympózia bola úvaha Dr. Franca Ligiho na tému Právo v službe pokoja. Hovoril o mieri a vojne, o iniciatívach svetového spoločenstva za pokoj vo svete a o Komisii pre otázky mieru so sídlom v Ríme, ktorej je členom.

V posledný deň sympózia – v piatok dopoludnia ešte odzneli referáty súdnych vikárov o činnosti ich súdov a nasledovalo valné zhromaždenie Slovenskej spoločnosti kánonického práva. Prítomní zvolili na ďalšie tri roky členov predsedníctva, ako aj predsedu a podpredsedu Slovenskej spoločnosti kánonického práva.

Aj tohto ročníka sympózia sa zúčastnilo asi jedenásť arcibiskupov a biskupov a asi stotridsať domácich i zahraničných účastníkov.

Žiaľ, z tohto sympózia zatiaľ zborník nebol publikovaný.

 

 

8. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 24. –28.8.1998

 

Aj tento ročník sympózia pripravila Slovenská spoločnosť kánonického práva v spolupráci s Kňazským seminárom biskupa Jána Vojtaššáka na Spiši.

Sympózium v utorok 25.8.1998 otvoril a všetkých privítal predseda Slovenskej spoločnosti kánonického práva Mons. Peter Holec.

Spišský biskup Mons. František Tondra v pozdrave zdôraznil salus animarum ako najvyšší zákon.

Arcibiskup Mons. Zenon Grocholewski prítomných pozdravil po latinsky v mene Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry. Vo svojom diskurze zdôraznil, že aktivity cirkevných tribunálov plnia evangelizationis munus. Veď skutky sú často mocnejšie ako slová. Cirkevné tribunály evanjelizujú, keď uznávajú princípy Božieho zákona a sú mu poslušní, keď sa láskavo správajú ku stránkam, keď si ctia pravdu, keď zodpovedne pristupujú k štúdiu prípadov. To sa však dá len v sile Ducha Svätého.

Mons. Daniel Faltin z Rímskej Roty tlmočil pozdrav jej dekana a poďakoval Mons. Zenonovi Grocholewskému za jeho mimoriadne aktivity v prospech partikulárnej cirkvi na Slovensku.

Po pozdravoch začali o 9.30 hod. prednášky.

Prvú predniesol Prof. Dr hab. Henryk Misztal z Katolíckej univerzity v Lubline na tému Priebeh procesu kanonizácie. Zdôraznil, že proces kanonizácie je zvláštny a ťažký. Spomenul jeho tri etapy a potom sa podrobnejšie venoval prvej – priebehu procesu na diecéznej úrovni. Rozlíšil dva druhy postupu: pri vyznavačovi a pri mučeníkovi. Opísal, aké osoby – úrady treba ustanoviť a aké komisie. Popísal náplň ich práce. Upozornil, že sa musí dbať o to, aby sa Božiemu sluhovi nikde neprejavoval verejný kult. Od diecéznej fázy procesu záleží veľmi veľa, preto treba dbať, aby sa všetko vykonalo presne a pravdivo.

O 11.00 hod. mala nasledovať prednáška arcibiskupa Mons. Edwarda Nowaka, tajomníka Kongregácie pre kauzy svätých. Keďže sa jeho príchod oneskoril, nasledovala očakávaná prednáška Mons. Zenona Grocholewského na tému Dôkazová fáza v sporovom procese. Tajomník Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry najprv podal delenie dôkazov a ich ocenenie – elementy statické. Potom pristúpil k elementom dynamickým – čiže k samému priebehu dokazovania. Ten má osem stupňov, čiže obsahuje osem činností: 1. dekrét o inštruovaní kauzy, 2. predloženie a doplnenie dôkazov, (potreba advokáta), 3. oznámenie druhej stránke o predložených dôkazoch, 4. prijatie alebo odmietnutie dôkazov, 5. zbieranie dôkazov, o audítorovi, 6. dekrét o publikácii aktov sporu, 7. možnosť predložiť nové dôkazy, 8. dekrét o ukončení vyšetrovania.

V diskusii na túto tému sa vyslovilo želanie všetkých účastníkov, aby Mons. Zenon Grocholewski na budúcom sympóziu v objasňovaní procesu pokračoval opisom jednotlivých dôkazových prostriedkov.

Popoludní sa všetci s radosťou stretli pri koncelebrovanej svätej omši na Mariánskej hore v Levoči. 

Mons. Edward Nowak pricestoval v utorok večer a tak v stredu 26.8.1998 mohol mať o 9.00 hod. prednášku po poľsky na tému Niektoré problémy procesov kanonizácie. Otázka svätých – hovorí Mons. Nowak – má v Cirkvi veľký význam pre svedectvo kresťanského života. Svätí sú patrimonium Cirkvi a pokladom celého ľudstva. Patria všetkým. Pri vedení procesu musia byť splnené všetky požiadavky práva. Kongregácia poriada prípravu postulátorov. Je žiadúce, aby boli kanonizovaní ľudia svetskí, aby boli zo všetkých kontinentov a aby ich charizma mala veľký význam a všeobecnú platnosť. Veľmi sa cení mučeníctvo ozajstné, fyzické – acceptatio mortis in odium fidei. Crux postulatorum je otázka zázraku. Neprijímajú sa zázraky morálne, len fyzické. U niektorých ochorení sa čaká aj desať rokov, či sa choroba nevráti (rakovina). Autor uviedol aj počty blahorečených a svätorečených za pápeža Jána Pavla II. a spomenul niektoré termíny najbližších kanonizácií.

Po tejto zaujímavej a pútavej prednáške hovoril o 11.00 hod. Mons. Peter Holec, oficiál z Košíc na tému Znalec v procese manželskej nulity. Úvodom podčiarkol dôležitosť dokazovania, ktoré je dušou každého procesu. Potom sa už venoval dôkazovému prostriedku, ktorým je znalec. Objasnil pojem znalca v Kódexe a v procesoch o vyhlásenie neplatnosti manželstva, potrebu jeho účasti v procese a miesto povolania znalca v procese. Dotkol sa kvalít, ktoré sa od neho požadujú. Okrem tých, ktoré Kódex vyžaduje od svedkov všeobecne, sú to ešte kvality vedecké, morálne a náboženské. Ďalej hovoril o menovaní znalca, o prijatí poverenia znalcom, o vymedzení predmetu expertízy, o vecných predpokladoch expertízy a o znaleckom posudku, čiže relácii znalca. Záverom spomenul odmenu pre znalca, ohodnotenie znaleckého posudku sudcom a dotkol sa novoty v Kódexe – možnosti určiť si súkromných znalcov.

Popoludní ako prvý prednášal Mons. Vladimír Filo, bratislavsko–trnavský pomocný biskup na tému Processus super matrimonio rato et non consummato. Upresnil, že to, čo sa žiada, nie je dišpenz vo vlastnom slova zmysle a že sa jedná o proces administratívny, nie súdny, hoci pri ňom treba brať do úvahy aj kánony o riadnom sporovom procese. Aj žiadateľ je nazývaný orator nie actor. Pri vedení tohoto procesu sa treba zamerať hlavne na objasnenie dvoch otázok: či je manželstvo nekonzumované a či existuje iusta causa pre dišpenz, ktorý udeľuje jedine Rímsky veľkňaz. Žiadosť prijíma alebo zamieta diecézny biskup. Proti zamietnutiu biskupa je možný rekurz na Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Proti rozhodnutiu kongregácie možno podať rekurz na Apoštolskú Signatúru. Nepripúšťa sa patrón stránok, nezverejňujú sa spisy. Biskup bdie nad celým procesom a dáva svoje votum pro rei veritate. Druhá fáza procesu prebieha na Kongregácii pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Poslednú prednášku druhého dňa sympózia predniesol po česky Mons. Prof. Dr hab. Edward Górecki z Vroclavi na tému Farnosť a jej problémy. Úvodom pripomenul, že farnosť je skutočnosťou sociologickou. Potom vyložil kánony o farnosti a kvázifarnosti. Dotkol sa úlohy farára ako vlastného pastiera zverenej mu farnosti, ktorý je aj pre nekatolíkov hlásateľom Evanjelia. Má na to využívať všetky možné stretnutia s ľuďmi. Cirkev sa uskutočňuje vo farnosti, jej epicentrom je Eucharistia. Veriaci majú mať možnosť regulárne prijímať sviatosť pokánia, má sa im pomáhať, aby sa naučili modliť, aj kontemplatívne. Vo farnosti musí byť ekonomická rada a farár by mal aktívne spolupracovať s laikmi, aby poznali svoje práva a povinnosti pre dobro farnosti i svoje vlastné zdokonaľovanie sa.

Vo štvrtok 27.8.1998 boli na programe tri prednášky. O 9.00 hod. mal doc. JUDr. Jiří Rajmund Tretera OP z Karlovej Univerzity v Prahe po česky výklad o Konfesnom práve. Naznačil rozdiel medzi cirkevným právom ako právom Cirkvi a konfesným právom ako právnymi reláciami štát – Cirkev. Spomenul konfesné právo medzinárodné, multilaterálne, bilaterálne, konkordáty. V Nemecku sa uzavierajú zmluvy republík s protestantskými cirkvami. Katolícka cirkev má právnu subjektivitu, lebo ju požíva vyše 1 500 rokov. Potom prednášateľ mapoval situáciu v Čechách, kde všade sa prednáša konfesné právo a poukázal na pramene českého konfesného práva. Pripomenul, že zákon č. 218 z roku 1949 o dozore štátu nad cirkvami bol zrušený a medzinárodné zmluvy stoja nad štátnym zákonom.

O 11.00 hod. vystúpil ďalší neúnavný prednášateľ Mons. Daniel Faltin, audítor Rímskej Roty. Zaoberal sa jednou podobou vady manželského súhlasu, ktorou je Vis et metus. Úvodom upozornil na chyby, ktorých sa dopúšťajú nižšie tribunály pri určované titulu, že ho definujú veľmi všeobecne. Tiež vytkol, že sa niekedy k veriacim pristupuje ako za feudalizmu. Mal by sa ustanoviť advocatus pauperum. V rozsudkoch niekedy chýba species facti. U žien by sa malo užívať dievčenské meno, teda za slobodna. Potom pristúpil k téme. Strach a násilie odporuje prirodzenému právu. Viac pozornosti venoval objasneniu kategórie metus reverentialis, ktorý zapríčiňuje inštrumentalizáciu osoby. Dôležité sú okolnosti osobné i objektívne. Dotkol sa aj situácie, keď sa strach vyvoláva hrozbou samovraždy. Za istých okolností to môže byť dôvodom veľkého strachu.

Popoludní o 15.00 hod bola posledná prednáška, ktorú pripravil Dr. Péter Márton Antalóczy z Budapešti. Hovoril po taliansky na tému Exclusio boni fidei. Hneď v úvode poukázal na tri dobrá manželstva. Potom sa zameral na bonum fidei. Poukázal na predchádzajúcu prax, ktorá zastávala názor, že bonum fidei a jednota manželstva sa prekrývajú. Jurisprudencia Roty posledných rokov súdi, že simulácie sa dopúšťa aj ten, kto popiera výlučnosť práva na sexuálne úkony, čiže vyhradzuje si možnosť mať mimomanželské sexuálne styky. Musí to urobiť v momente prejavenia manželského súhlasu uváženou a prevažujúcou vôľou (la volontà deliberata e prevalente). Niečo iné je, ak stránka predpokladá možnosť porušenia manželskej vernosti zo slabosti. Takéto predvídanie nie je predmetom vôle a preto nezneplatňuje daný súhlas. Záverom autor tvrdí, že uzavierajú neplatne manželstvo nielen tí, ktorí vylučujú manželskú vernosť, ale aj tí, ktorí majú úmysel porušovať túto vernosť.

Po prednáške nasledovali referáty súdnych vikárov zo Slovenska, Čiech a Moravy, ktoré pokračovali aj v piatok od 9.00 hod.

V posledný deň sympózia po referátoch bolo ešte valné zhromaždenie Slovenskej spoločnosti kánonického práva a posudzovali sa návrhy na témy budúceho sympózia.

Počet účastníkov bol trochu menší ako v predchádzajúcich rokoch, hoci sa ich prihlásilo viac. Niektorí nemohli prísť.

Ani z tohto ôsmeho ročníka zatiaľ nebol publikovaný zborník prednášok.

 

 

9. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 23.–27.8.1999

 

Slovenská spoločnosť kánonického práva v spolupráci so Seminárom biskupa Jána Vojtaššáka pripravila v Spišskej Kapitule aj tento ročník sympózia.

V utorok 24.8.1999 ráno o 9.00 hod. bolo slávnostné otvorenie. Hostí z Ríma, Poľska, Maďarska i viac ako sto účastníkov zo Slovenska, Čiech a Moravy veľmi srdečne privítali organizátori sympózia, zvlášť Mons. Prof. ThDr. František Tondra, miestny biskup a Mons. JCDr. Peter Holec, predseda Slovenskej spoločnosti kánonického práva. Súčasťou slávnostného otvorenia bol aj pozdravný príhovor v latinčine arcibiskupa Mons. Zenona Grocholewského, prefekta Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry, ktorý je už slovenskej verejnosti známy nielen ako člen Slovenskej spoločnosti kánonického práva, ale aj ako veľký priateľ slovenského národa a neúnavný účastník všetkých doterajších sympózií. Vo svojom sermo inauguralis hovoril o vzťahu medzi právom a spravodlivosťou. Pripomenul, že slovo ius pochádza od iustitia. Znamená: 1. nenarušiteľnú mravnú fakultu (subjektívne právo), 2. súhrn zákonov (objektívne právo). Tento druhý význam je prvoradý. Avšak zákon musí byť predovšetkým spravodlivý. Z druhej strany je vysluhovanie spravodlivosti podriadené pozitívnym zákonom. Aj v Cirkvi sa má spravodlivosť vysluhovať podľa noriem práva. Je to prvoradá povinnosť sudcov.

Pozdravný telegram sympóziu zaslal Mons. Francesco Mario Pompedda, dekan Rímskej Roty.

Prítomní boli: Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup–metropolita a biskupi Mons. doc. PhLic. Vladimír Filo, Mons. Andrej Imrich, Mons. Ján Hirka a Mons. Prof. ThDr. František Duka OP.

Prvým prednášateľom bol Slovák biskup Mons. Jozef Zlatňanský. „Vo svojej prednáške predstavil úlohu a činnosť Interdikasteriálnej stálej komisie pre Cirkev východnej Európy vo Vatikáne, ktorej je tajomníkom. Vyzdvihol štyri úlohy tejto stálej komisie, a síce: 1. napomáhať apoštolskej činnosti katolíckej Cirkvi latinského a východného obradu v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu  a stredovýchodnej Európy, 2. sledovať dialóg s pravoslávnou Cirkvou, 3. podporovať podujatia zamerané na budovanie jednoty kresťanov 

a  4. podporovať činnosti inštitúcií katolíckych spoločenstiev vo východnej Európe. Zároveň apeloval zvlášť na Slovákov, aby sa cítili zodpovední za evanjelizáciu hlavne v Rusku, kde má latinská Cirkev, obviňovaná z prozelytizmu, veľmi sťažené podmienky.

Ako druhá odznela prednáška arcibiskupa Mons. Tarcisia Bertone, tajomníka Kongregácie pre náuku viery La procedura della Congregazione per la dottrina della fede per l‘esame delle dottrine. Týkala sa poslania a kompetencie tejto kongregácie. Arcibiskup sa zameral predovšetkým na problémy súvisiace s úlohou magistéria Cirkvi. Objasnil postup, aký zaujme táto kongregácia pri skúmaní nejakého učenia a predstavil typológiu i postupy týkajúce sa ťažších deliktov proti mravom a pri vysluhovaní sviatostí.

Popoludní sa účastníci sympózia odobrali do malebného mesta Kežmarok, kde v Bazilike minor zasvätenej sv. Krížu bola koncelebrovaná slávnostná svätá omša za účasti veľkého počtu veriacich. Hlavným celebranotom bol Mons. Zenon Grocholewski a kazateľom bol arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. Po nej vzácni hostia prijali od primátora mesta pána Ing. Františka Grochoľu pamätné plakety. Potom nasledovala prehliadka baziliky z polovice 13. storočia, ako aj kežmarského hradu. Prvá zmienka o ňom siaha do roku 1463. Primátor mesta a riaditeľka Základnej školy sv. Kríža v Kežmarku pani Mgr. Mária Kaňová na záver všetkých účastníkov pozvali na slávnostnú večeru do tamojšej školy“.

Dopoludnie druhého dňa sympózia patrilo celé Mons. Zenonovi Grocholewskému. Svoje vystúpenie na tému Výpovede stránok a svedkov rozdelil do dvoch prednášok o 9.00 hod. a o 11.00 hod. Najprv podal všeobecné zásady ako: povinnosti vypočuť stránky, kto môže byť svedkom, povinnosti vypočúvaného, miesto vypočúvania a prítomní na ňom, pozvanie na výsluch a úhrada výdavkov svedkom. V druhej časti veľmi detailne a konkrétne vysvetlil, ako treba viesť výsluch stránok a svedkov, kto kladie otázky a ako, potvrdenie totožnosti, prameň poznania u svedkov, chronológia udalostí, zapisovanie odpovedí, kto podpisuje zápisnicu, prísaha, jej odmietnutie, povinnosť zachovať tajomstvo. V tretej časti prednášky sa autor dotkol dôkazovej hodnoty výpovedí stránok a svedkov pred súdom, čiže, či a za akých okolností majú plnú dôkazovú hodnotu a čo sa dá urobiť pre zistenie hodnovernosti stránok a svedkov. 

 

 

Popoludnie patrilo Mons. Dr. Joaquínovi Llobellovi, profesorovi procesného práva Pápežskej univerzity sv. Kríža v Ríme. Prednášal po taliansky na tému Le parti, la capacità processuale e i patroni nell‘ordinamento canonico (Stránky, procesná spôsobilosť a patróni v kánonickom poriadku). Veľmi bohatú tému rozvrhol do šiestich kapitol. V prvej hovoril o nositeľovi osobných práv a ich uplatňovaní u dospelých, nedospelých, „s asistenciou“ a o „slobodne sprostredkovanom“ uplatňovaní práv. V druhej popísal nositeľa schopnosti „in iudicio agendi“, „in iudicio standi“ a nositeľa schopnosti „postulandi“. V tretej kapitole Uvedenie do funkcie právneho zástupcu – prokurátora „ad lites“ a advokáta  predstavil požiadavky, ktoré sa na nich kladú. Štvrtá bola venovaná stálym patrónom podľa kán. 1490 CIC  kán. 1148 CCEO. V piatej kapitole hovoril o právach a povinnostiach patrónov a v šiestej o zániku patrónstva a o disciplinárnych opatreniach. Aj jemu, vzhľadom na obsažnosť matérie, usporiadatelia dali možnosť prednášať o 15.00 hod. aj o 16.30 hod. 

Tretí deň sympózia patril prednášateľom hosťom z Poľska a Budapešti. O 9.00 hod. na tému Ústny proces v kánonickom práve po poľsky hovoril Prof. Dr hab. Andrzej Dzięga, dekan Fakulty práva, kánonického práva a administrácie na Katolíckej univerzite v Lubline. Načrtol históriu ústneho procesu v kánonickom práve, vymedzil pojmy processus a iudicium, písomný proces a ústny proces a potom sa venoval už podstatným elementom ústneho sporového procesu. Spomenul dva princípy:  1. bezprostredný kontakt sudcu s osobami a 2.skoncentrovanie celého konania do jedného pojednávania, alebo viacerých, ale bezprostredne za sebou nasledujúcich. Organizačnú štruktúru ústneho procesu podelil na štyri etapy: úvodnú, súdne pojednávanie, diskusiu o kauze a rozsudok. Napokon spomenul možnosti použitia ústneho procesu v kánonickom práve a pridal dve dôležité reflexie.

O 11.00 hod. rektor Katolíckej univerzity Petra Pázmánya v Budapešti Prof. Dr. Erdö Péter prednášal po taliansky na tému Il processo canonico penale (Kánonický trestný proces). Predstavil podstatnú časť platnej normatívy, avšak vždy z hľadiska možnosti dosiahnuť cieľ trestu, čiže odstránenie pohoršenia a nápravu delikventa. Najprv spomenul, kde všade v sa Kódexe nachádzajú normy trestného procesu a administratívnej procedúry. Ďalej sa venoval otázkam predbežného zisťovania, ktoré musí predchádzať trestný proces, či už súdny alebo administratívny, a voľbe ďalšieho postupu, pre ktorý sa rozhodne ordinár, nevynímajúc pastoračné riešenia, ktoré Kódex uprednostňuje. Potom rozobral cestu administratívneho trestného procesu a jeho hlavné kroky v príprave i vo vedení.

Popoludní o 15.00 hod. bola posledná prednáška na tému Vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku ako titul neplatnosti manželstva. Predniesol ju po česky Mons.Prof. Dr hab. Edward Górecki, profesor kánonického práva vo Vroclavi. Tému predstavil v piatich statiach. V prvej sa nakrátko zaoberal rozvojom chápania danej problematiky od čias pápeža Alexandra III. po kardinála Petra Gasparriho. V druhej stati hovorí, ako sa v 20. storočí ďalej tvorila súčasná kódexová norma. V tretej stati odhaľuje podstatu rozoznávacieho úsudku ako schopnosti prakticky zvážiť hodnoty a úlohy spojené s konkrétnym manželstvom. Táto schopnosť je výsledkom spolupôsobenia poznania a chcenia, pričom vôľa musí byť vlastnou vôľou osoby, musí vyplývať z harmonickej spolupráce všetkých jej duchovných schopností. V štvrtej stati hovorí o predmete rozoznávacieho úsudku, ktorým sú podstatné manželské práva a povinnosti. V piatej rozoberá, ako nedostatok rozoznávacieho úsudku vplýva na platnosť manželstva, pričom uvádza tri elementy, ktoré sú podmienkou k platnosti. Sú to: 1. schopnosť vytvoriť kritický úsudok, 2. v primeranom stupni, 3. ohľadom podstatných manželských práva a povinností.

Aj na tomto sympóziu zazneli referáty súdnych vikárov a v piatok doobedu bolo valné zhromaždenie Slovenskej spoločnosti kánonického práva.

Bohaté a veľmi kvalitné prednášky striedali, ako je to na Spiši už zvykom, živé diskusie prítomných členov diecéznych tribunálov. Účastníci sympózia si mohli zakúpiť aj nové knižné tituly Mons. Zenona Grocholewského Postup pri preložení a odvolaní farára a Morálna istota ako kľúč na čítanie noriem procesného práva. Oba tituly preložil Dr. Ján Duda.

Zborník z IX. Sympózia kánonického práva na Spiši zostavil Mons. Peter Holec a vydal ho Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v jubilejnom roku.

 

 

 

 

 

10. Sympózium kánonického práva

v Spišskom Podhradí 21.–25.8.2000

 

V jubilejnom roku 2000 sa v sídle Slovenskej spoločnosti kánonického práva v Spišskom Podhradí na Spišskej Kapitule uskutočnil X. ročník Sympózia kánonického práva s medzinárodnou účasťou. Pripravila ho Slovenská spoločnosť kánonického práva spolu so seminárom biskupa Jána Vojtaššáka.

Dňa 22. augusta na sviatok P. Márie Kráľovnej Mons. Peter Holec, predseda Slovenskej spoločnosti kánonického práva, slávnostne otvoril tento jubilejný ročník a srdečne privítal slovenských otcov biskupov, vzácnych hostí a prednášateľov, ako i stálych, či nových poslucháčov – pracovníkov cirkevných súdov, kánonistov i svetských právnikov. Veľkú radosť spôsobila prítomnosť arcibiskupa Mons. Zenona Grocholewského, prefekta Kongregácie pre semináre a študijné inštitúty, ktorý na Spiš zavítal už po desiatykrát. Mons. Peter Holec pripomenul účastníkom ocenenie, ktorého sa Mons. Grocholewskému dostalo, keď mu štátny tajomník Ministerstva školstva SR pri návšteve vo Vatikáne 8.6.2000 udelil Veľkú medailu sv. Gorazda. Predsedníctvo Slovenskej spoločnosti kánonického práva poslalo Mons. Grocholewskému k tomuto vyznamenaniu blahoprajný list. V závere svojho príhovoru predseda pripomenul liturgickú spomienku Panny Márie Kráľovnej, ktorá priviedla na svet „Slnko spravodlivosti“ a je teda „Matkou Spravodlivosti“ – Mater iustitiae a celý X. ročník sympózia postavil pod jej ochranu. 

Všetkých účastníkov sympózia pozdravil i moderátor Slovenskej spoločnosti kánonického práva Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský biskup. Veľmi pekne v ňom zdôraznil, že kánonické právo je v rukách ľudí, ktorí musia byť rozvážni a múdri, aby právo mohlo slúžiť ľuďom a nie opačne. Nahlas vyslovil želanie, aby i toto sympózium poslúžilo na hlbšie chápanie kánonického práva a na jeho aplikovania v živote.

Ako po iné roky i tentokrát  sa k prítomným prihovoril Mons. Zenon Grocholewski. Mnohí už očakávali jeho pozdravné slová, ktoré tradične odznievajú v latinčine, ale tentoraz, prv ako tak urobil, všetkých milo prekvapil osobným pozdravom – telegramom od Svätého otca Jána Pavla II., v ktorom udelil všetkým účastníkom sympózia svoje požehnanie. Bol to nečakaný dar, ktorý hlboko potešil každého. 

 

Potom pán arcibiskup predniesol svoj prívet – sermo inauguralis. Zaoberal sa v ňom spôsobom výuky a tiež aj interpretovania kánonického práva a pripomenul v tejto veci dva aspekty: ekleziologický a spásny.

V mene rektora Univerzity Komenského Prof. Ing. Dr. h.c. Ferdinanda Devinského, DrSc. prítomných pozdravil aj doc. JUDr. Peter Kresák, CSc. 

Svoje pozdravy sympóziu zaslali aj Prof. ThDr. Ing. Jozef Kutarňa, SDB, dekan Rímskokatolíckej Cyrilo–metodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, dekan Rímskej Roty Mons. Raffaele Funghini, ako aj prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej Signatúry arcibiskup Mons. Francesco Mario Pompedda.

Prvým prednášateľom na sympóziu bol Mons. Prof. Dr. José Maria Serrano Ruiz, sudca Rímskej Roty, riaditeľ Rotálneho Štúdia a člen Španielskej akadémie vied. Hovoril na tému Súhlas v kánonickom manželskom práve. Jeho vystúpenie v taliančine bolo poznačené veľkou vedou a bohatou skúsenosťou. V prvej časti prednášky sa venoval všeobecne súhlasu v manželskom kánonickom práve a to najmä jeho podstate, posvätnosti, stálosti, obsahu, ako aj tým, čo ho dávajú. V druhej časti sa pozrel na manželský súhlas z hľadiska manželskej nulity. Všimol si osobu a jej súhlas v kánonickom manželstve, ako aj jednotlivé vady súhlasu. V závere pripojil niektoré úvahy o kánonickej forme uzatvárania manželstva.

Po vystúpení Mons. José Maria Serrana Ruiza veľmi vhodne nasledovala nie menej zaujímavá prednáška Prof. Dr. Karla Theodora Geringera, profesora na Inštitúte kánonického práva v Mníchove. Hovoril Grundsätzliches zum kanonischen Eherecht (Všeobecne o kánonickom manželskom práve). Veľmi obsiahlu tému zadelil do piatich kapitol. V prvej hovoril o etnologickej, teologickej a kánonickej povahe manželstva. V druhej o manželskom spoločenstve, o cieľoch a vlastnostiach manželstva. V tretej hovoril o manželskej vôli, ako dôvode vzniku manželstva a tiež o vonkajších a vnútorných predpokladoch. Štvrtú kapitolu venoval právnej povahe manželstva. Rozobral pojmy: manželská zmluva, manželský stav a manželský zväzok. V poslednej kapitole sa zaoberal doktrinálnou výpoveďou obsiahnutou v kán. 1055 § 1 CIC, že manželstvo je medzi pokrstenými sviatosťou, čo ďalej rozobral v podkapitolách: manželstvo ako znak spásy, reálna identita manželského zväzku a sviatosť manželstva a napokon vysluhovanie sviatosti manželstva, či skôr čo, alebo kto, je príčinou sviatostného daru. Po prednáške sa živo diskutovalo, najmä o otázke manželstva ako sviatosti.

Popoludní sa účastníci sympózia presunuli do Popradu. Zúčastnili sa na sv. omši v novopostavenom chráme sv. Cyrila a Metoda. Hlavným celebrantom i kazateľom  bol arcibiskup Mons. Zenon Grocholewski. Vo svojej homílii hovoril o potrebe sily, ktorú veriaci čerpá z Eucharistie. Prítomní veriaci odpovedali na jeho slová spontánnym potleskom. Po sv. omši miestny pán dekan ThLic. Anton Oparty pripravil pre všetkých občerstvenie. 

Streda 23.8.2000 bola druhým dňom programu. Ešte pred prednáškami bol prečítaný pozdravný list od pražského arcibiskupa kardinála Miloslava Vlka. 

Prvá odznela prednáška Mons. Zenona Grocholewského o Problematike miestnych administratívnych súdov v Cirkvi. Úzko súvisela – ako sám povedal – „so Starým zákonom jeho života“, keďže dvadsaťsedem rokov pracoval na Najvyššom tribunáli Apoštolskej Signatúry, kde zastával rôzne funkcie vrátane tej najvyššej. Arcibiskup uvádza, že otázka administratívneho vysluhovania spravodlivosti je veľmi diskutovaná v posledných tridsiatich rokoch. Vskutku neexistujú v miestnych cirkvách administratívne tribunály. Projekt administratívnych tribunálov v partikulárnych cirkvách bol z Kódexu krátko pred jeho promulgáciou odstránený. Natíska sa základná otázka: jedná sa o „nevernosť“ princípom, ktorými sa mala riadiť reforma Kódexu kánonického práva, alebo ide o zrelší prístup k problematike? Mons. Grocholewski odpoveď na otázku rozvrhol do nasledujúcej schémy. V úvode prvej časti odcitoval časť b. 7 dokumentu prvého Generálneho zhromaždenia Synody biskupov v roku 1967 Principia ohľadne administratívneho vysluhovania spravodlivosti. Po uvedení dvoch motivujúcich faktorov reformy predložil dva základné ciele, ktoré by mala daná reforma sledovať. V druhej časti sa venoval činnostiam rozvinutým do štyroch úrovní vzájomne medzi sebou prepojených. Tretia – najdlhšia časť pojednáva o aktuálnej situácii vysluhovania spravodlivosti vo svetle b. 7 spomínaného dokumentu. V závere sa prikláňa k názoru, že prítomná situácia je poznačená myšlienkovým dozrievaním a docenením požiadaviek evanjelia,  tradície  a napokon aj Druhého vatikánskeho koncilu.

Túto zaujímavú prednášku vystriedal odborný príspevok biskupa Mons. Tadeusza Pieroneka, rektora Pápežskej Teologickej Akadémie v Krakove, na tému Nové predloženie kauzy v procesnom práve Cirkvi. Vysvetlil dôvody tejto  už starej právnej inštitúcie Cirkvi. Môže sa stať, že vynesený rozsudok je formálne spravodlivý, ale v skutočnosti sa nezhoduje s objektívnou pravdou. Ak sa stane záležitosť rozsúdenou vecou – res iudicata, už nemožno uplatniť právo na apeláciu. Prednášateľ poukázal na skutočnosť, že kauzy o stave osôb sa nikdy nestávajú rozsúdenou vecou. V zhode s kán. 1644 CIC, ktorý bol vlastne stredobodom  celej prednášky, sa možno hocikedy obrátiť na odvolací tribunál, pričom treba v zákonom stanovenej lehote predložiť nové a vážne dôkazy alebo argumenty. To sú tie – ako povedal biskup Pieronek – ktoré neboli tribunálu predložené, teda neboli nikomu známe a tribunál si nimi neposlúžil. Zároveň však nestačí, aby boli iba nové. Musia byť aj vážne, teda musia poukazovať na pravdepodobnosť chybného rozsudku. Prednášateľ v krátkosti spomenul aj historický rozvoj tejto inštitúcie a pripomenul, že toto nové predloženie kauzy má skôr charakter napadnutia rozsudku, ako žaloby a že je to inštitúcia, ktorej forma sa neustále zdokonaľuje.

Hlavnou témou popoludňajších vystúpení bolo katolícke školstvo. 

Mons. Zenon Grocholewski vo svojej prednáške hovoril „z Nového zákona svojho života“, a síce O funkcii, činnosti a kompetencii Kongregácie pre semináre a študijné inštitúty. Konkrétne to znamená, že kongregácia má na starosti okolo tritisíc seminárov, tisíc univerzít a stopäťdesiat teologických fakúlt a všetky školy, o ktoré sa stará katolícka Cirkev s asi päťdesiat miliónmi poslucháčov. Nový prefekt kongregácie potom hovoril o cirkevných a katolíckych univerzitách, o ich erigovaní alebo aprobácii, o kompetentnej cirkevnej vrchnosti, o poslaní, kvalitách a cieľoch týchto univerzít v zmysle  Apoštolských konštitúcií Sapientia christiana a Ex corde Ecclesiae. V závere vyzdvihol úlohu akademického dušpastierstva.

O 16.30 hod. nasledovala prednáška štátneho tajomníka Ministerstva školstva Slovenskej republiky doc. Mgr. Martina Fronca, PhD., týkajúca sa Katolíckej univerzity v právnom poriadku Slovenskej republiky. Prijatím zákona č. 167/2000 národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku sa umožnil vznik prvej katolíckej univerzity na Slovensku. Rečník poukázal na nutnosť naplniť pritom požiadavky dvoch typov právnych noriem: a) cirkevných, b) štátnych, lebo školstvo, ako uznávajú obe strany, patrí medzi res mixtae. Potom chronologicky spomenul problémy, ktoré bolo treba preklenúť. Boli to problémy vecné a politické. Katolícka univerzita vznikla ako neštátna, za jej chod a finančné zabezpečenie je zodpovedný zriadovateľ. Vláda prijala uznesenie č. 1144, ktorým si uložila istý záväzok podieľať sa na financovaní Katolíckej univerzity. Táto téma vzhľadom na svoju aktuálnosť vyvolala medzi prítomnými živú diskusiu. Povzbudením pre všetkých boli slová Mons. Zenona Grocholewského, ktorý v závere diskusie povedal, že žičí Slovensku, aby Katolícka univerzita bola tou najlepšou a že je pripravený v tom pomáhať.

V závere tohto dňa sa konalo valné zhromaždenie Slovenskej spoločnosti kánonického práva. Hlavným bodom programu bola voľba jej predsedníctva na ďalšie funkčné obdobie. Voľby potvrdili doterajších jej predstaviteľov: predsedom zostal Mons. JCDr. Peter Holec a podpredsedom ThDr. JCLic. Ján Duda, PhD.

Vo štvrtok 24.8.2000 ako  prvý vystúpil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Ing. Ján Figeľ s príspevkom Manželstvo a rodina v komerčnej spoločnosti. Tému rozdelil do štyroch kapitol: I. problémy, s ktorými sú dnes konfrontované manželstvo a rodina, II. vplyv liberalizmu, socializmu a paternalizmu (sociálneho štátu) na rodinu, III. niektoré aspekty rodinnej politiky v Európskej únii, v USA a na pôde Organizácie spojených národov, IV. princípy a konkrétne opatrenia v prospech rodiny so zameraním na Slovenskú republiku. Ako riešenia problémov rodiny prednášateľ vidí: návrat k pôvodnému významu manželstva, uplatňovanie zásady : štát pre rodinu, uplatňovanie princípu subsidiarity a solidarity. Štát by mal viac pomáhať rodine v nasledujúcich oblastiach: podpora rodinnej politiky, zlepšenie ekonomických a sociálnych podmienok rodiny, riešenie bytovej otázky. Významnú pomoc rodine a manželstvu môžu poskytnúť cirkvi, médiá a mimovládne organizácie. V príspevku zaznela krásna myšlienka Matky Terezy, ktorú nemožno opomenúť: „Málo detí a veľa peňazí, neznamená bohatstvo a veľa detí a málo peňazí, neznamená chudobu“.

Ďalším prednášajúcim bol JUDr. Daniel Lipšic, vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý hovoril o Problematike spravodlivosti v trestnom právnom poriadku Slovenskej republiky. V zaujímavej diskusii po prednáške sa prítomní dotkli aj otázky trestu smrti. 

Po obede  prehovoril olomoucký arcibiskup J.E. Mons. Ján Graubner, predseda Biskupskej konferencie Českej republiky ohľadne Potestas regiminis v službe pastorácie, čo aplikoval na Moravskú cirkevnú provinciu. Prednášku nemal písomne spracovanú. Hovoril voľne o niektorých problémoch vo svojej arcidiecéze. Konštatoval, že zvyčajne sa najprv v nejakej konkrétnej diecéze hľadá a vyskúša istý spôsob postupu pri uplatňovaní potestatis regiminis. Keď sa osvedčí, po uverejnení v obežníku príslušnej diecézy sa ním zaoberá konferencia biskupov a aplikuje sa aj v iných diecézach.

Posledným prednášajúcim bol Mons. ThDr. JUDr. Daniel Faltin, sudca Rímskej Roty. Vystúpil s veľmi zaujímavou prednáškou na tému Základné ľudské práva a slobody vo svetle Ústavy Slovenskej republiky. Svoje vystúpenie rozdelil do piatich častí. Po úvode sa venoval pojmu práva a základným ľudským právam a slobodám, odvolávajúc sa na rímsku právnu vedu. V tretej kapitole sa zameral na základné ľudské práva a pojem slobody v Ústave Slovenskej republiky zo dňa 1.9.1992. Vyslovil názor, že je potrebné pristúpiť k revízii Ústavy aj z dôvodu snahy Slovenskej republiky vstúpiť do Európskej únie. Upozornil tiež na nedostatky v Ústave. Úmyselne vynechal kapitolu o rodinnom a manželskom práve, ku ktorému sa vyjadruje v štvrtej kapitole: Učenie Cirkvi. Konštatuje, že doposiaľ sú platné normy z čias komunizmu. Kritizuje nedostatočnú ochranu života (nezakazuje sa potrat) a fakultatívne  uzavieranie sviatostného manželstva katolíkov pred orgánom štátu. Treba brániť právo rodičov na plodenie a výchovu detí v náručí rodiny. Treba vrátiť Boha rodine a rodinu Bohu. V záverečnej piatej kapitole zdôrazňuje, že nestačí hlásať civilizáciu lásky, ale sa musí prikročiť k evanjelizácii civilizácie. 

Posledný deň sympózia, v piatok zazneli referáty jednotlivých súdnych vikárov alebo ich zástupcov zo všetkých slovenských diecéz. Tieto dali bodku za jubilejným desiatym ročníkom sympózia kánonického práva. 

Na záver sa moderátor Slovenskej spoločnosti kánonického práva spišský biskup Mons. Prof. ThDr. František Tondra a predseda Slovenskej spoločnosti kánonického práva Mons. Peter Holec poďakovali organizátorom sympózia ako aj  predstaveným, bohoslovcom a zamestnancom Kňazského seminára 

v Spišskej Kapitule za poskytnuté priestory a ochotné služby a všetkým 

prítomným za účasť. 

 

Zborník s prednáškami tohto sympózia sa pripravuje.

 

 

 

 

 

 

Slovo na záver

 

Nechcem zbytočne predlžovať aj tak dosť obsiahly príspevok 

o sympóziách kánonického práva na Spiši, ale nedá mi neprejaviť vďačnosť ich iniciátorom Svätému otcovi Jánovi Pavlovi II. a Mons. Danielovi Faltinovi, audítorovi Rímskej Roty, ktorí prišli s myšlienkou takejto pomoci cirkevným súdom u nás. Mons. Daniel Faltin okrem toho, že štedro podporoval osobnými finančnými darmi podujatia Slovenskej spoločnosti kánonického práva, snažil sa na každý ročník sympózia priniesť ako dar dekana Rímskej Roty aj posledné vydanie Decisiones seu sententiae  pre metropolitné tribunály na Slovensku, 

v Čechách i na Morave.

Myšlienka sympózií sa mohla realizovať vďaka pochopeniu a podpore zo strany všetkých diecéznych biskupov Slovenska, ktorí sa na sympóziách nielen zúčastňovali, ale aj financovali všetky výlohy spojené s účasťou členov ich tribunálov na týchto sympóziách. Bez ich podpory by účasť nebola zďaleka taká vysoká.  Je to veľmi konkrétny prejav starostlivosti slovenských biskupov  o stav a fungovanie cirkevných tribunálov na Slovensku a tým aj o duchovné dobro im zverených veriacich.

Obdiv a uznanie si spomedzi všetkých prednášajúcich zasluhuje kardinál Zenon Grocholewski za obrovskú prácu, ktorú vykonal pre rozvoj vysluhovania spravodlivosti v Cirkvi na Slovensku i v Čechách. Hovorí sa: bis dat qui cito dat. Nech mu dobrotivý Pán Boh odplatí jeho ochotu a pohotovosť podeliť sa s tým najlepším, čo mal – voľný čas, múdrosť a srdce.

Napokon, ale nie na poslednom mieste, patrí vďaka všetkých účastníkov predstaveným Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka rektorovi Mons. Doc. ThDr. Jozefovi Jarabovi, PhD., vicerektorovi  Mons. ThDr. Štefanovi Sečkovi, PhD. a ich spolupracovníkom za ochotnú a príkladnú pohostinnosť.

Členom Slovenskej spoločnosti kánonického práva, ktorí mali tiež plné ruky práce s prípravou sympózií, je najlepšou odmenou dielo, ktoré sa za desať rokov s pomocou Božou podarilo vykonať pre dobro Cirkvi na Slovensku.